Joke [YoonMin; TR] ✔

Časť 96.

Napokon som pri dverách započul zvonček. Poskočil som na mieste a bežal otvoriť. Pred sebou som videl Jina držiaceho balóny a Namjoona s darčekovou taškou v jednej ruke a tortou v druhej. Seokjin súhlasil, že ju upečie, tak som dúfal, že bude vynikajúca.

Pozval som ich dovnútra a potom ich priviedol do obývačky, kde ležal Yoongi. Keď uvidel chalanov, posadil sa a jemne sa na nich usmial.

„Prosím, len nespievajte," zasmial sa, postavil sa a ja som sklonil hlavu. Už som bol na to pripravený.

Najstarší Kim pustil balóny, ktoré sa rozniesli po miestnosti a druhý položil tortu na stôl.

„Všetko najlepšie, Yooni!" zakričal som a zdvihol ruky hore. Len sa ticho zasmial a poďakoval.

„Nevedeli sme, čo ti kúpiť, toto ti musí vystačiť," Namjoon mu podal balíček s darčekom. Na perách Mina sa ešte viac rozšíril úsmev, keď uvidel obsah vrecka.

„Ďakujem, naozaj. Ale nemuseli ste. Aj tak ste toho dnes už pripravili dosť."

„Nie my," pridal sa Jin, „Jimin všetko naplánoval a zorganizoval a my sme to len priniesli. No dobre, ja som urobil tortu."

Yoongi sa na mňa pozrel s tým najväčším a najkrajším úsmevom, aký som kedy mal možnosť vidieť.

„Ďakujem," pritiahol si ma k sebe a pevne ma objal.

„Tebe aj vám. Ďakujem naozaj moc. Neviem, čo povedať."

„Nič nehovor, stačí to, že si spokojný," uškrnul som sa do jeho rukáva. Objímal ma naozaj pevne až som lapal po dychu, ale neprekážalo mi to.

„Nás by si mohol tiež objať. Aj on to naplánoval, ale bez nás by to nefungovalo," zamrmlal Namjoon, na čo sme sa všetci zasmiali. Min sa odo mňa odsunul a objal oboch našich kamarátov.

„Prines cédečká," zakričal som a odišiel som do kuchyne, odkiaľ som vzal taniere. Príležitostne som vzal aj krabicu džúsu.

Všetko som uložil na stôl a usadil sa medzi svojho priateľa a Seokjina. Po chvíli som počul ako si Yoongi dal okolo mňa ruku a okamžite sa na mňa usmial, pobozkajúc ma rýchlo na tvár.

„Milujem ťa," pošepkal mi do ucha a zobral si od najstaršieho tanier s tortou.