Joke [YoonMin; TR] ✔

Časť 67.

Držiac ho za ruku som ho dotiahol do školy. Najprv nechcel ísť a nerozumel som prečo. Bol som nervózny viac, než kedykoľvek predtým a chcel som to mať už za sebou. Vošli sme do miestnosti, kde už sedeli ostatný žiaci s osobami, ktoré si priviedli. Väčšina z nich boli rodičia. Sadli sme si.

„Si nervózny, hyung?" spýtal som sa stisnúc jeho ruku silnejšie.

„Ja? Nemám prečo. Pokiaľ si teda znovu nevymyslel niečo hlúpe. Prečo tvojou autoritou nie je niekto iný?"

„Lebo," nežne som ho pobozkal.

„Som šiesty na rade."

„Budem musieť ísť s tebou?"

„Nie. Môžeš tu sedieť."

„To je dobre."

Pokojne sme sedeli a počúvali, čo ostatný hovorili. No dobre, iba ja som počúval. Yoongi prvých desať minút do mňa štuchal a snažil sa upútať moju pozornosť. Ale nakoniec pochopil, že ho ignorujem.

„Veľmi zaujímavý sloh, JooHyun. Teraz nasleduje Park Jimin," pozrel sa na mňa učiteľ. Poprosil som Yoona, aby mi držal palce a postavil som sa do stredu triedy.

„Um, dobrý deň. Volám sa Park Jimin a poviem vám niečo o svojej autorite, ktorou je Min Yoongi," rukou som ukázal na blonďáka sediaceho vzadu. Prefarbil sa, len aby dobre vyzeral. Ľudia naňho pozreli a on sa usmieval a chvíľu im aj zamával.

„Min Yoongi je dvadsaťjeden ročný idiot, o ktorom som si nejaký čas myslel, že je nezamestnaný. Ale je. Yoongi sa venuje tvorbe hudby, písaniu textov a rappu. Ak do YouTube napíšete Suga, nájdete tam jeho úžasné piesne. Ten hlupák ich tak skryl, aby ich nikto na internete nenašiel. Ako inak, už som vravel, že je idiot. Aj napriek tomu sa mu v živote dobre darí. Nemá kontakt s rodičmi a už niekoľko rokov žije sám. Žije sám a ide mu to lepšie ako väčšine z nás.
Spoznal som ho cez internet a aj to divným spôsobom. Chcel som svojmu kamarátovi poslať text pesničky od Ariany Grande, aby som ho vyprankoval, ale poslal som ho Yoonovi. Našťastie si so mnou písal a skamarátili sme sa. Až tak veľmi, že som sa k nemu presťahoval a žijem s ním tu. Teraz sa pravdepodobne väčšina z vás zamýšľa nad tým, prečo som si ho vlastne vybral za autoritu, alebo si myslíte, že ho opisujem len preto lebo nemám inú. Mýlite sa. Yooni je úžasná osoba. Vždy sa o mňa stará a uisťuje sa, že ma nestratí. Keď zaspím od vyčerpania na gauči, odnesie ma do postele, aby mi bolo pohodlnejšie. Keď si zabudnem jedlo do školy, vždy za mnou príde, aby mi ho priniesol. Trochu ako mama, nie? Ale on je lepší. O niekoľko rokov by som chcel byť ako on. Nebáť sa sveta a byť schopný všetko naplánovať. Chcel by som zarábať na tom, čo ma baví a ešte byť tak skvelým človekom ako je on. Aj napriek tomu, že ma často provokuje kvôli mojej výške a nevyzerá najkrajšie, má veľké srdce a každým dňom som stále viac a viac rád, že ho môžem poznať. Sedel som nad týmto niekoľko dní. Nenašiel som slová, ako povedať, aký je pre mňa dôležitý a prečo chcem byť ako on. Možno stále nerozumiete, prečo som si za autoritu vybral jeho. Nepotrebujete tomu rozumieť, pretože sa vám to nepodarí. Aby ste vedeli, čo myslím, museli by ste ho poznať, tak dobre ako ja. Áno... je skvelé nazývať svojho priateľa aj svojou autoritou. Ďakujem za pozornosť," poklonil som sa všetkým a usadil sa vedľa Mina.

„Nie som idiot," zamrmlal.

„Vážne? Iba to si si zapamätal z môjho celého prejavu?"

„Tiež sa cítim nádherne, keď ťa môžem nazývať svojím priateľom, Chim," napokon sa na mňa s úsmevom pozrel. Na chvíľu spojil naše pery a potom ma jemne buchol do čela.

„Ale aj tak ťa budem nazývať nízkym, trpaslík."