Dark guardian《z.m》✓

one.

Moje telo ležalo na jednej zo starých drevených lavíc, ktoré sme mali doma. No domov ako domov. Necítila som sa tu doma. Mnoho ľudí by sa v tomto dome necítilo dobre. Moja mama musela každý deň chodiť na panské. Vstávala ešte pred kohútim kikiríkaním, tesne po svite slnka, a domov prišla celá zmorená, keď kostolná veža odbíjala polnoc. Môjho otca som nepoznala. Mama mi o ňom nechcela povedať absolútne nič.

Celé dni som tu bola sama, každú chvíľu to tu chodili prezerať mestskí drábi. A ešte k tomu kráľ Swan rozkázal, aby sa mu všetky mladé a slobodné dievčatá chodili pretŕčať popred trón. Ja som to  našťastie robiť nemusela. Mojou úlohou bolo čistiť mu topánky a dlážku. Považoval ma za menejcennú, pretože som nemala otca. A vždy, keď som tam musela, nohy mu prísť drhnúť- čo bolo každý deň, ponížil ma pred celým kráľovským dvorom.

Nemala som ani jedinú kamarátku, ale aspoň som mala kamaráta Liama.

Postavila som sa z drevenej lavice, bolel ma celý človek. Včera ma kráľ Swan dal zbiť jeho rytierom, lebo som podľa jeho názoru neumyla podlahu tak, aby v nej zbadal svoj odraz. Moje nohy ma doviedli k malej truhlici, kde som mala oblečenie. Dala som si na seba hnedé plátené šaty a na to bielu zásteru. Umyla som si tvár a prečesala som si vlasy, ktoré som si zviazala do drdola.

V bruchu sa ozval vŕzgavý zvuk. Bol to hlad. Odkrojila som si krajec chleba a zjedla som ho. Napila som sa pohára vody, keďže som sa rozhodla ísť von, spod maminej postele som vybrala malú skrinku, kde sme mali skryté peniaze. Vysypala som ich a zobrala som si aj to posledné. Potrebovala som zaplatiť daň nášmu zemepánovi.

Vyšla som von- bosá. Vždy som princeznám a dvorným dámam závidela ich krásne lodičky. Ako som tak šla, čoraz viac sa mi sťahoval žalúdok, pretože dnes bol prvý deň v mojom živote, keď som šla do práce. Do normálnej platenej práce. Ale bála som sa kvôli tomu, že práve prvá práca bola v hostinci. A tam boli len opití a vulgárni chlapi.

,,Ahoj Rosemary, dieťa moje, čo tu robíš tak skoro?'' Z myšlienok ma vyrušila známa starenka. ,,Dobré ráno, starká Payne,'' odzdravila som ju s úsmevom. Aj ona sa usmiala a pri tom sa jej z vrások vytvorili malé vejáriky pri kútikoch očí. Striebristé vlasy jej vykúkali spoza modrej šatky, ktorú mala obvizanú okolo hlavy. ,,Dnes už mám prácu,'' dodala som. ,,Áno? A kde?'' Spýtala sa so širokým úsmevom. ,,Musím ísť len do hostinca, nikde inde ma prijať nechceli. A matka už nemá peniaze na jedlo, pretože kráľ zvýšil dane,'' zvesila som hlavu.

Začula som dupot nôh a otočila som sa za zvukom. Bol to Liam, vnuk starkej Payne. Moje líca ihneď nabrali nádych červenkastej farby. Bol to mladý kučeravý chlapec. Hnedé divoké kučery útočili na jeho čelo. Keď ma spozorovali orieškové oči patriace Liamovi, pousmial sa a pozdravil ma. ,,Zdravím ťa,'' zamávala som mu. ,,Ako sa máš, Mary?''oslovil ma, na tvári sa mu pohrával lenivý úsmev. Veľmi dobre vedel, že pomenovanie Mary som nemala v láske.

,,Mary?" nadvihla som obočie. ,,Prepáč," vyplazil jazyk a robil sa, že plače. ,,Dobre Liam, už by stačilo," zrazu sa pri ňom zjavila jeho mama Karen. ,,Dobré ráno," snažila som sa byť zdvorilá. ,,Ahoj,Rosemary," usmiala sa a pohladila mi líce.To bolo jej typické gesto, keď ma stretla. ,,Ja musím, vidíš, že mama nedá pokoj," šepol mi Liam a rozbehol sa za mamou. ,,Ahoj!" Skríkli sme na seba v tej istej chvíli, na čom sme sa začali smiať. Posledný krát som mu zamávala a s lepšou náladou kráčala bližšie k hostincu.

Aby som nebola z tej novej práce tak na nervy, na ceste ma sprevádzal kamienok, do ktorého som neustále kopala. Až vtedy, keď som ucítila "vôňu" piva a zatuchliny, uvedomila som si, že som v cieli. Neistým krokom som vkročila dnu, ovanul ma ešte väčší zápach opitých mužov. ,,Pozrite sa! Prišla tu nejaká bábika!" vykríkol jeden z nich. Tipovala som, že to bolo nasmerované na mňa. Stiahol sa mi žalúdok pri pohľade na sklenené oči dotyčného. Nevyjadrovali žiadne pocity. Jednoducho nič.

Trasúc sa som vošla do kuchyne, kde som našla dve osoby. Bola to krčmárka Dolly a syn kuchára Horana. ,,Tu si dievča! Konečne! Myslela som si, že sa pani milostivá ani neuráči prísť do práce!" Nakričala na mňa hneď prvú sekundu, čo som prišla do roboty. ,,Prepáčte, no je skoro ráno. Ani moja mama nechodí na panské pred svitaním," povedala som potichu, aby ma nevyhodila hneď prvý deň. ,,Mňa ale nezaujíma tvoja mater! Mňa zaujíma to, že tu chodia ľudia do práce načas!" vyštekla. ,,Prepáčte," sklonila som hlavu. Krčmárka Dolly sa náhle na niečo zamerala a potom ma silno buchla do chrbta. ,,Choď tam dievča! Máme tu návštevu!" znova po mne štekla.

S povzdychom som prišla k stolu, kde sedelo dievča. Malo dlhé čierne vlasy a jej modré oči zvýrazňovali jej tvár. No pod očami mala obrovské kruhy, akoby už týždeň nespala. ,,Čo si prosíš?" naklonila som sa k nej. ,,Ja...Len teplú polievku a vodu," skleslo povedala a na stôl položila zlatú mincu. Prikývla som a šla som povedať do kuchyne, čo treba navariť.

Syn kuchára Horana rýchlo uvaril chutný vývar, do pohára nalial čistú vodu. Všimla som si jeho krištáľovomodrých očí. Boli presne také, ako malo to dievča. ,,Ďakujem," pousmiala som sa, pretože mi podával tanier polievky s roztomilým výrazom na tvári. Možno by som sa ho mala spýtať, ako sa volá.

Oh, Rosemary. Možno? Určite!

,,Rýchlo Rosemary! Ďalší zákazníci!" popohnala ma Dolly. Rázne som prikývla a z kuchyne som vybehla ako neriadená strela. Tomu dievčaťu som položila na stôl to, čo chcela a ešte som použila frázu ,,Dobrú chuť."

Otočila som sa k stolu, kde sedeli traja muži v plášťoch. Do tvárí som im nemohla vidieť, pretože im plášť zakrýval aj hlavu. Vyrazila som k nim.

Ale keby som vedela, čo sa mi stane neskôr, nikdy by som týchto tajomných mužov neobslúžila.

// Pozn. autora: //

Prvá časť!Konečnééé! :D :D :D Je taká krátka,nudná a detinsky napísaná,ale je písaná pod veľkým tlakom,keďže ma tu stále otravuje moja malá devil sestra a oco.... -_- I hate it.... Keby ste chceli,skúste si prečítať niečo z mojich ďalších stories,kde je viac kapitol :) A teším sa na ďalšie časti tohto príbehu :3 Bude to supéééééééééééééér! :D (ja narcis) Aspoň myslím,že to bude super... :D :D :D :D :D Teda v hlave to mám premyslené,ako to bude,no neviem ako to dám do viet :D :D :D I hope,že to zvládnem :D -angličtinátor jak vyšitá-  :D :D :D 

COMMENT

VOTE

SHARE ♥♥♥

*T*