Dark guardian《z.m》✓

thirty-seven.

,,Pokoj, Rose. Porozprávam ti, prečo naozaj od vás odišiel. A prečo si do tohto celého zatiahnutá aj ty. Ale musíš pozorne počúvať. A sústrediť sa, inak ťa všetky tie emócie zhrnú so sebou ako vlny v oceáne, či ťa zlomia ako silný vietor lámuci stromy. Pamätaj, nemôžeš sa nechať zlomiť. Nikdy."

Páčilo sa mi, akým spôsobom mi to povedal. Snažil sa pôsobiť dramaticky. Bol by z neho výborný herec.

,,Opustil vás kvôli tomu, že-" Ani mi nestihol povedať tak veľmi dôležitú informáciu a už ho musel niekto prerušovať.

,,Prečo jej to hovoríš, Tomlinson?" Spýtal sa narušiteľ našej konverzácie. Jeho hlboký chrapľavý hlas mi ihneď napovedal, kto prehovoril. Harry.

,,Aj tak by odišla. Načo by tu mala ostať? Zayn ju už predsa nepotrebuje. Nechcem byť pesimistický, ale on sa z toho pravdepodobne nedostane, Harry." Odvetil brunet, hľadiac do tých smaragdových očí. Bolo mi tých dvoch ľúto. Ešte viac, než Zayna. Pretože ich vzťah sa dal napraviť, no Zayn už nie. A bolo mi smutno práve z toho, že sa ani nesnažili udobriť.

,,Tak ty praješ Zaynovi, aby sa zbláznil? Ty si mi teda dobrý človek." Umelo sa zasmial. Bolo vidno, že sa pretvaroval. Snažil sa nevybuchnúť tu. Cítila som to. A Louis zrejme tiež, keďže mal schopnosť čítať myšlienky.

,,Rose, myslím si, že našu konverzáciu musíme nechať na neskôr. Prepáč mi to, ale potrebujem sa s ním porozprávať skôr, než znovu ujde. Zatiaľ si môžeš ísť ľahnúť, pošlem k tebe Lukea s nejakým jedlom. Vyzeráš nezdravo." Prikázal mi Louis a ja som poslušne prikývla. Vedela som, že tu ide o záchranu ich lásky, a tak som bola ochotná sa obetovať.

Pomaly som vyšla hore schodmi, počujúc, ako Louis kričí na Lukea. Dúfam, že mi aspoň na chvíľku spríjemní čas, čo budem v izbe.

A dúfam aj v to, že sa to medzi Harrym a Louisom vyrieši.

.Harry.

,,Posaď sa." Navrhol mi Tomlinson. Aj som tak vykonal, pretože som bol dosť unavený z toľkých dní cesty.

Napokon som sa rozhodol vrátiť, keď sa ku mne dostalo, že sa Zaynov stav zhoršil. A ja som pocítil vinu. Louis sa vtedy musel starať o Zayna aj o Rose, a tak som prišiel naspäť.

Stále toho chlapa milujem, no neviem, či sa mu ešte dá vôbec veriť. Keď som prišiel a uvidel ho, mal som takú chuť pobozkať ho. No neodvážil som sa.

,,Kde si celý ten čas bol?" Spýtal sa ma s miernym úsmevom Louis. Oh, istotne počul moje myšlienky o tom, že ho milujem. Bastard.

,,Bol som v lesoch. Túlal som sa len tak, z jednej časti lesa do druhej. Potom mi ušiel kôň. Ak sa to dozvie Zayn, zabije ma, kurva." Zaklial som. Christophe sa rozhodol ujsť, keď som spal pod nejakým stromom. Toľko nadávok som zo svojich úst nikdy nevydal, ako v ten deň. Mal som chuť odstreliť ho. Zmlátiť ho. Poslať naňho rozzúreného Malika.

,,Ch-chýbal si mi." Vykoktal zo seba nízky brunet. Cítil som, ako sa niekde hlboko vo mne čosi pohlo. Áno, aj ja som naňho myslel, no skôr v tom negatívnom zmysle. Nedokázal som pochopiť, prečo sa vyspal s tým idiotom. Veď mohol ísť predsa za mnou a ja som ho mohol pretiahnuť tak, že by sa niekoľko dní nepostavil. No nie, on ma musel sklamať a nechutne podviesť.

,,H-Harry. Prepáč mi to, prosím. Urobil som hlúposť. Tú najväčšiu hlúposť v mojom živote. Odpusť mi. Nečakám, že to bude také, ako predtým, no chcem len to, aby sme boli kamaráti." Louisovi sa pri vyslovovaní viet roztriasli pery a jeho oči zrazu očerveneli chystal sa plakať. Chcel som ho objať a utešiť. Tak veľmi som to chcel urobiť.