Dark guardian《z.m》✓

eighteen.

Zabiť človeka? Ja?

Môj prudký dych sa stával ťažším. Nedokázala som si predstaviť, že sa stanem vrahom.

,,Neurobím to. Nemôžem zabiť človeka." Pokrútila som hlavou, na znak nesúhlasu.

Nikdy som nedokázala zabiť ani maličkého chrobáka, či muchu. Bola som mierumilovná, tak ma to učila mama. Človeka som udrela raz v živote, a to bol Zayn, ktorý mi chcel ublížiť. Aj keď je Aria vrah, nepotrebujem ju zabiť.

Nie som ako ľudia v tomto dome.

,,Ona nie je človek. Je to siréna, ktorá svojim krikom vraždí mužov. Je to vrahyňa, nerozumieš? Ak ju nezabiješ, Zayn sa pomiatne!" Skríkol Kyle, jeho zvláštne oči boli plné sĺz. Hlavu si podopieral rukami, dýchal trochu nestabilne. Kvôli tomu sa vo mne zväčšila ľútosť, ktorá neprispievala mojej ťažkej situácii.

,,Presne preto nechcem zabíjať. Nebudem vrah, ako ona!" Môj hlas sa neočakávane zvýšil, svojimi rukami som buchla o stôl.

,,Dievča, ty tomu nechápeš! Ide o život môjho brata! Ak zomrie, oslabí tým moc zostávajúcich dvoch strážcov temnoty!" Kričal tak nahlas, že som pocítila slabé brnenie nábytku.

,,Kyle. Nechajme to na neskôr. Dáme si vianočnú večeru a preberieme to potom. Nekazme si aspoň tú krátku chvíľku Vianoc." Odvetil Lou pokojným tónom, nakláňajúc sa k spínaču na svetielka. Rýchlym pohybom ruky zasvietil v miestnosti, farebné svetlá rozveselili napätú atmosféru.

,,Je to tu naozaj nádherné, odviedli ste skvelú prácu." Pokúsila som sa zlepšiť náladu. Za pokus to stálo.

Louis sa vďačne usmial, pozývajúc nás k stolu. Prekvapilo ma, že bolo prestreté aj pre ostatných z domu. Pri stole sme sedeli všetci. Ja, Kyle, Harry, Louis, Hayes, Luke aj Charles. Pán Shane si neželal sedieť s nami, on mal  ostatné služobníctvo v inej časti domu.

Hayes sa spolu s Louisom vytratili preč z izby, šli pre jedlo do kuchyne. Keď sa ocitlo to všetko predomnou, nemohla som sa nabažiť krásnej vôňe vychádzajúcej z tanierov.

Privítala ma teplá polievka a pečený moriak s chlebom. Hlboké nádychy našich nosov si brali zo vzduchu čo najviac vône.

Pohľadom som skontrolovala Zayna, ešte stále spokojne ležal na pohovke. Občas sa zavrtel a chrápal, ale jeho našpúlené pery boli nadmieru roztomilé. ,,Ružička, pobozkaj ma. Áno. Buď zlá, Rose. Buď zlé dievča." Mrmlal si popod nos, do tváre sa mi nahrnula červená farba. Pohľady chlapcov sa do mňa zabodávali, ako ostré dýky.

Rose. Zmeň tému. Rýchlo.

,,Vstaňte. Mali by sme si tento deň uctiť."  Rozhodla som sa, že by sme sa mali spoločne pomodliť. Aspoň v tento deň sme nemali zabúdať na pána Boha.
,,My sa nemodlíme, Rose. Tento dom je plný temnoty, nechci ju naštvať." Šepol Harry, šermujúc ukazovákom pred sebou. Skrčila som obočie. Nenávidím ich neľudskosť.

Opäť sme si posadali na drevené stoličky, niektoré nepríjemne zavŕzgali. Chytila som do rúk lyžicu, náhle sa mi v mysli objavil smútok voči mojej matke. Ona je doma, nevie kde som, určite sa strachuje a je bez jedla.

Musím konať.

,,Ehm. Dokázali by ste pre mňa spraviť maličkosť?" Hlesla som, snažiac sa vysloviť otázku.

,,Čokoľvek."

,,Pustíte ma za mojou mamou?"

***

.Louis.

Rose nás dlho presviedčala o tom, aby sme ju pustili. Dovolili sme jej ísť, ale pod jednou podmienkou- ak s ňou pôjde Hayes, ako strážca. Obával som sa toho, keby sa Zayn zobudil a Rosemary by tu nebola. Cítil som sa ako jeho korisť.

Po večeri sme sa chvíľu zhovárali o zbytočnostiach. Kyle rozprával dokonca aj o svojom otcovi Jaredovi, ktorý znenávidel svojich synov, pretože sa stali spoločníkmi temnoty. Bolo mi oboch ľúto, no moji rodičia ma tiež kvôli tomu vyhodili z domu. Nikdy nezabudnem na ich slová. ,,Si posadnutý zlom! Už nie si nás syn! Prebýva v tebe diabol!" Áno, mali pravdu. Časť mňa ovláda temnota.

A je mi to naozaj jedno.

Pár minút potom sa všetci rozpustili späť do svojich izieb. Až na mňa. Bol som tá obeť, čo musela umývať riad. Nenávidel som to.

Povedal som si, že tú ťažobu nechám na Hayesovi, keďže je sluha on, nie ja.

Nohy ma pomaly niesli von z kuchyne, namieril som si cestu do západného krídla, kde sa nachádzala moja izba. Vystúpil som po množstve schodov, začínajúc byť zadychčaný.

Ocitol som sa pred mojimi dverami, s úsmevom na perách som vošiel dnu. Srdce sa mi na pár sekúnd snažilo skolabovať, pretože ma tam čakalo prekvapenie. On.

,,Čo tu kurva chceš? Som unavený, bež preč." Zavrčal som, hľadiac na chlapca sediaceho na mojej mäkkej posteli.

,,Stavím sa, že na vianočný sex máš energie dosť." Nadvihol obočie, chuť vraziť mu sa zväčšila. Stisol som sánku, ukazujúc mu tak, že si neprajem, aby tu bol.

,,Ale no tak. Uvoľni sa." Jeho dlhé ruky ma stiahli k nemu, pričom naše pery narazili do seba.

Zabijem ho. Buzerant.

,,Nedotýkaj sa ma. Jedine Harry to má povolené." Precedil som cez zuby, pripravený udrieť ho.

No zastavil ma jeho jediný pohyb. Chlapcove prsty zvierali môj rozkrok, šiel som explodovať. Bol to naozaj neopísateľný pocit.

,,Harry teraz sladko spí a nič netuší. Páči sa ti to?" Pri vyslovovaní sa mu príťažlivo zvlnili pery, ku ktorým som sa ihneď naklonil.

,,Páči sa ti to. Vedel som to, zlato."

,,Oh nie. Sakra. Prečo?" Začul som Harryho myšlienky, pravdepodobne sa nachádzal pri dverách.

To bude problém.

// Pozn. autora: //

o.O Tak to bolo divné. Nie som zvyknutá písať takéto gay scénky :O :DD

Viete, kto bol ten chlapec? Nebol to Harold, tak kto potom? :3 Ďalšia záhada pre vás ^^

Ak je krátka, tak sa ospravedlňujem, pretože príbeh píšem na mobile, kde sa mi neukazuje počet slov, soo idk. :/ :D

Ďakujem za ohlasy! Woah, ženy! Ste AWESOME! <3

vote and comment xx

*Tamm*