Dark guardian《z.m》✓

ten.

,,Musíme sa dostať k Ellenovcom. Oni mi pomôžu, aby sa nesplnila premena."

,,Aká premena?"

,,Na vlkolaka, bože,Rose."

Oh, sakra.Ak sa zmení, zabije ma.

,,Koľko máme ešte času?" S otázkou v očiach som naň pozrela, on privrel oči, akoby rozmýšľal. ,,Dve hodiny. Uhryzol ma asi dnes ráno a premena trvá 6 hodín. Takže áno, dve hodiny. Myslím," riekol zamyslene.

Prikývla som.

Strhla som ho za ruku a začala ťahať, aby už konečne šiel. ,,Ellenovci bývajú na severe, nie na juhu, zlatko." Šepol mi do ucha, vyfukujúc teplý dych, ktorý mi spôsobil zimomriavky. Na okamih ma omráčilo jeho pomenovanie.

Vzchop sa, Rose.

Otočila som sa na sever, kráčajúc s ním ruka v ruke. Nezdalo sa mi to podozrivé, pretože bol predsa zranený a potreboval aspoň ako-také podopieranie.

Naše bosé nohy narážali na ľadový sneh. Cítila som sa, ako keby mi mali o chvíľku odumrieť nohy. Bola to neznesiteľná bolesť. Dookola som si musela potajomky opakovať, že musím kráčať ďalej, inak ma nájde Zayn a potom zomriem.

Ale môjmu sebavedomiu neprispievali Liamove bolestné vzdychy, ani jeho skleslý výraz na tvári.

Stúpali sme do kopca, kde nám tŕne a konáre doráňali nohy. Snehu pribúdalo a pribúdalo, pretože začalo nepretržite snežiť. Už ani Liamov dych mi neohrieval krk. Boli sme zmrznutí až na kosť.

,,Tam to je!" Zakričal úľavne chlapec vedľa mňa. Ukazoval na malú chatrč skrytú pomedzi stromami. Jediné, čo ma donútilo ísť ďalej bol dym sálajúci z komína.

Bude tam teplo.

,,To je dom Ellenovcov?" ,,Áno. Konečne," slastne si vydýchol. Náhle sa rozbehol naproti chatrči, ja som jeho pohyb zopakovala.

Po zastavení sa pred splesnivenými drevenými dvierkami sme zaklopali na ne. Nikto neotváral. Bože, nemôžeš nám otvoriť tie sprosté dvere?

,,Pani Ellenová! Russel!" Zadychčane vykríkol Liam, dávajúc ruku v päsť. Následne ňou začal trieskať o chúďatá dvere. Mala som pocit, že sa každú chvíľu prelomia.

Keď už sme obaja mysleli na to najhoršie, zvnútra sa ozval zvuk štrngotu kľúčov.

Aleluja.

Z dverí sa vynorila babička, so šednúcimi vlasmi. Na hlave jej nechýbala šatka. Vejáriky vrások okolo jej sivých očí sa objavili vždy, keď prehovorila. Otvorila svoje mozoľnaté dlane, vítajúc nás trochu zachrípnutým hlasom.

,,Pani Ellenová, ďakujeme, že ste nás pustili dnu." Ozval sa zdvorilo Liam, usmievajúc sa na ňu. ,,Kedykoľvek." Odkašľala si, pretože jej prekážal chrapľavý hlas. Pani Ellenová nás usadila na drevenú lavicu, zakrývajúc nás teplučkými dekami. Bola som jej veľmi vďačná.

,,Pani Ellenová, mohli by ste zavolať Russela, prosím?"

,,Ale isteže. Russel!" Zakričala smerom k schodom. Začula som dupot a vŕzgot. Zrazu sa pred nami objavil hnedovlasý statný junák. (A/N nemohla som si to odpustiť ^^)

,,Ahoj Liam, v akých sračkách si teraz?" Russel nadvihol svoje tvarované obočie, pod ktorými mu svietili tyrkysové oči.

,,Aj ja ťa rád vidím." Zagánil naň Liam, obávala som sa, či to nebude počuť aj pani Ellenová. Nezdvorilosť starí ľudia nemajú radi. Poznám to z vlastných skúseností. vždy, keď som bola na trhovisku pozdraviť starkú Payne a Liam pribehol s hlasným smiechom, mierne sa zamračila. Radšej mala pokoj a ticho, než bláznivé deti pobehujúce okolo.

Tak som sa teda obzrela po miestnosti, ale pani Ellen bola našťastie v kuchyni, keďže som zacítila vôňu pečeného koláča. Navlhčila som si spodnú peru pomocou jazyka- ten koláč som chcela okamžite zhltnúť.

,,A kto je táto dievčina?" Spýtal sa zvedavo, až to z neho sršalo. Hoc som sa pr ňom cítila príjemne, niečo mi na ňom vadilo. Netušila som, čo také by to mohlo byť. Možno jeho účes? Alebo rýchle rozprávanie?

,,Ehm. Som Rosemary Time, teší ma." Pri podávaní ruky sa jemne zatriasol. Bola som zmrznutá do špiku kosti.

,,Vidím, že sa o to úbohé dievča nevieš riadne starať." Zamrmlal Russel. Liam mu neodpovedal, iba pregúľal očami.

,,Uhryzol ho vlkolak. Potrebujeme pomoc," vypadlo zo mňa. Nechcela som totiž čakať, až to z Liama vyjde. Určite by to povedal na poslednú chvíľu. Alebo až po premene.

,,Sakra, Payne! Nevieš si dať na seba pozor? Bol to ten skurvený Horan?!" Skríkol Russel, pričom mu vtipne preskočili hlasivky na vyšší tón. ,,Nerozkrikuj sa tu po mne! Vieš dobre, že tvoja mama neznáša krik!" Napomenul ho Liam, ale aj on kričal, takže jeho výrok nemal žiadnu cenu. Pregúľala som nad nimi svojimi hnedými očami.

Ach, tí chlapi a ich logika.

,,Okay, kedy ťa pohrýzol?" Odvetil už trošku pokojnejšie. ,,Dnes ráno. Máme asi hodinu." Prehovoril tichým hlasom, skoro ho nebolo možné počuť. Nahlas si odkašľal, pričom stále nechával jeho oči prižmúrené.

,,Oh nie." Russel sa od prekvapenia zapotácal dozadu. Vyplašene som vytreštila oči. Čo sa deje? Prisahala som v duchu, že ak sa niečo zlé stane Liamovi, budem schopná zabíjať. 

,,Oh nie? Čo sa stalo? Veď máme ešte hodinu, Russel Ellen!" Nervózne zaklipkal očami. Russ si začal šúchať ruky o stehná, čo neznačilo nič dobré.

,,Kurva. Už sa to nedá." Zahrešil, prechádzajúc sa zo strany na stranu. Nervózne sa škrabkal na zadnej časti krku, jeho otravný pohyb ma čoraz väčšmi začínal nudiť. Chcela som sa dozvedieť čo najviac o Liamovom stave, nie o tom, ako Russel chodí.

,,Čo sa nedá? Nehovor mi, že to nevieš!"

,,Viem. Ale nejde to! Na to, aby si sa nepremenil potrebuješ ošetriť najneskôr tri hodiny po uhryznutí. Je mi to ľúto, ale budem ťa musieť zabiť Liam."

//Pozn. autora: //

Hello everybody! Xx Ako ste sa dnes mali?

A viete,kto je Russel?Ak nie-je to Nashík Grier z Magcon :3

Čo myslel Russel tým,že musí Liamka zabiť?Viete to?Hmm?Hm? :D :D :D

Btw.:Sorry za tie nadávky a za nudu v tejto kapči,ale dnes som bola tak nasratá.V škole pohodička-štyri jednotečky ^^ A potom prišlo popoludnie a Tamarka nemala náladu na hovno,tak prečo jej ju neskaziť?... -_- No comment...

Vote and comment,please :)

*Tamm*