Dark guardian《z.m》✓

twenty-one.

Preboha, Zayn kde si?

×××

.Zayn.

Zobudil som sa s veľkými bolesťami hlavy. Z mojich úst vyšiel bolestný povzdych. Zodvihol som sa pomocou mojich slabých rúk, aby som si mohol sadnúť. Poobzeral som sa okolo seba, no nikto tu nebol. Vládnuce ticho ma prinútilo stratiť sa vo svojich myšlienkach. Myšlienkach na Ariu a Rose. Obe boli veľmi krásne, no ani jedna z nich ma nemala rada. Nenávidia ma. Ako každý človek, či strážca temnoty. Jednoducho nie som obľúbený v očiach všetkých. Dokonca ani v očiach mojich rodičov, ktorých som nevidel už poriadne dlho. Nemal som dôvod navštíviť ich, keďže ma vyhodili z domu. A to pekne po poriadku. Priam drastickým spôsobom.

No nečudoval som sa. Veď kto by chcel mať za syna strážcu temnoty? Moja rodina bola veľmi zaviazaná náboženským tradíciám, a ja som ich opustil ako jeden zo spoločníkov zla.

,,Zayn? Do pekla, ty si sa prebral?" V ušiach sa mi rozoznel hlboký hlas môjho brata Kylea. Pozrel som sa naňho, celkom sme sa podobali. Ak by som mal o trochu kratšie vlasy a modré oči, istá podobnosť dvoch súrodencov by tu bola. Spomenul som si na moju sestru. Mŕtvu sestru. Volala sa Cora. Bolo to to najmilšie dievča na svete. Dlho som obviňoval sám seba kvôli jej smrti, no preniesol som sa cez to, keď som sa stal strážcom temnoty. Akoby som stratil časť citov a túžieb. Bolo to na hovno.

,,Áno, prebral som sa. Je v tom nejaký problém?" Spýtal som sa, skenujúc pohľadom nervózneho Kylea. Vycítil som, že sa niečo dialo. Niečo, čo chceli predo mnou skryť.

,,Nie. Len... Poď si dať večeru, určite si hladný." Poškrabkal sa na zátylku, jeho prenikavé oči sa snažili ukryť nejaké tajomstvo. Práve vtedy som chcel mať Louisovu schopnosť čítať myšlienky.

,,Nie som hladný. Kde je Louis?" Oslovil som ho. Potreboval som, aby mi ho zavolal, ten by mi povedal všetko, na čo myslí. Louis sa správa ako sluha. Niekedy dokonca umýva riad a občas ho ja s Harrym využívame na čítanie myšlienok Rose. Ale tá vždy premýšľa len o smútku, úteku a o tom, ako sa dostane domov.

Žiaľ, Rose, nikdy sa nedostaneš domov. Nikdy.

,,Zavolám ti ho." Viditeľne si vydýchol, akoby mu z ramien spadlo obrovské a ťažké bremeno. To ma ešte väčšmi utvrdilo v tom, že niečo tají.

Počas čakania na Louisa som nečinne sedel na pohovke, telo mi ohrievala teplá deka. Hľadel som na plápolajúci oheň v ohnisku a popri tom si ukladal moje myšlienky. V mojej hlave to muselo určite vyzerať ako more rozbúrených myšlienok. Cítil som potrebu dostať sa na pevný breh, tak by som docielil to, že ma Aria neovláda. Jednoducho som si ju musel dostať von z hlavy. Ale ako?

,,Tu som, Zayn. Už ti je lepšie?" Ozval sa Louisov tenký hlas. Vždy mi jeho hlas pripadal vtipný, až zženštilý. Hoc som nechcel myslieť na také veci práve pri ňom, no jednoducho som musel.

,,To bolí. Zayn, ja nemôžem za to, že mám tenší hlas ako ostatní chalani v tomto dome." Zavrčal, sadajúc si na stoličku. Dlho si hľadal správnu polohu, v ktorej by sa cítil najpohodlnejšie, takže sa neustále ošíval a posúval. Znervózňovalo ma to.

,,Samozrejme, že som v pohode. Teda zatiaľ, kým účinkujú tie sedatíva, čo si mi surovo vpichol do pokožky. Mimochodom, au." Šomral som, Louis sa začal chichotať. Čoraz viac mi niekoho radosť a smiech spôsobovali hnev. Nechápal som, prečo sa to všetko so mnou dialo. Kedysi som býval úplne normálny, vyrovnaný človek. Hoc som bol vrahom, nedokázal by som zmlátiť kamaráta. Odvtedy, čo sem prišla Rose, sa vo mne zväčšovala žiarlivosť. Práve jej vinou som skoro zabil Harolda, čo by som za normálnych okolností nikdy v živote neurobil. Pokojne by som zabil aj niekoho iného, kto by sa k nej priblížil.

Všetci by si mysleli, že som do nej bezhlavo zamilovaný, keby som pre ňu vraždil. No nebolo to tak. Jednoducho som ju potreboval, potreboval som prežiť. Mať moc. A samozrejme, aj to občasné uspokojovanie sa.

,,Zayn. No tak. Nerozmýšľaj nad sexom. Čo si odo mňa chcel?" Zagánil na mňa jeden zo strážcov z klanu Dark. V meste existovalo mnoho ďalších klanov. Ale my sme boli najsilnejší. A tak to musí zostať navždy. Kvôli rovnováhe. Iní sú slabí, iní zas mocní. A práve klan Dark strácal svoju moc. Prečo? Pretože nás opustili Horan a Payne.

Zradcovia.

Vlastne tu boli štyri klany. Dark, Death, Dread a Domineer. Klan Domineer opustil hranice mesta, a tak sme sa tu ocitli len my.

Traja strážcovia temnoty.

Traja strážcovia smrti.

A traja strážcovia strachu.

Samozrejme, že sa tu nachádzali aj tí dobrí, ktorí mali odstrániť nás- záporákov. Oni netvorili klan. Jednoducho to bola banda zložená zo šiestich ľudí, ktorých som z celej duše nenávidel. Hlavným dôvodom mojej nenávisti bolo to, že zabili Coru.

A to si hovoria, tí dobrí.

.Rosemary.

Znova som sa ocitla v žalári. Chladný vzduch sa odrážal od kamenných stien, zabodával sa mi hlboko do pokožky. Triasla som sa zimou, snažiac sa zohriať aspoň dychom. Aj ten pomaly chladol a nepomáhal mojim skrehnutým dlaniam.

Sedela som v rohu tej miestnosti, neodvážila som sa vstať. Strach. To bolo to, čo ma nútilo zostať schúlená v kúte a ticho vzlykať.

Vtedy, keď som Zayna potrebovala najviac, sa neukázal. Asi to ani nemal v pláne, pretože ho ovládala Aria. Určite sa o to nepokúsil. A ja tu zomriem.

Na tele sa mi objavili zimomriavky, po tom, čo som začula štrngot ťažkých kľúčov a následný nepríjemný zvuk hrdzavého kovu, ktorý sa oškrel o tvrdú stenu. Niekto otvoril masívne dvere, dnu mi hodil suchý chlieb a pohár vody. Žalúdok mi hlásil, že chce dávku živín, no nemohla som to riskovať. Možno práve to bolo Ariiným cieľom. Nechať ma vyhladovať, a potom mi dať otrávené jedlo.

Alebo to mohlo byť naopak. Nechať ma v tom, že to je otrávené, aby som zomrela od hladu.

Všetko je možné. Všetko.

Napokon som sa napila pohára vody, aj tak bolo mojím osudom zomrieť. Či rukou vraha, alebo Ariinou rukou. Už mi na tom nezáležalo.

,,Rosemary. Hey! Rosemary!" Niekto šepkal. Zistila som, že šepot vychádzal z malého okienka, ktoré bolo uväznené v mrežiach. Spozorovala som pohyb, pri okienku sa zjavila tvár. Niallova tvár.

,,Čo tu robíš? Aria ťa zabije." Šomrala som, môj hlas znel neprirodzene a chrapľavo. Odkašľala som si, aby sa chrapľavý tón vytratil.

,,Som vlkolak, ona je len siréna. Zabijem ju skôr, ako stihne zakričať." Zasmial sa, v zápätí sa žalárom rozniesol ohlušujúci krik.

,,Niall Horan. Zase sa stretávame." Riekla Aria, stojaca za jeho chrbtom. Niallove oči sa prudko rozšírili, bruchom mu prešla ostrá čepeľ.

,,A stretli sme sa posledný krát."

//pozn. autora: //

Weyy hey xx
O.o som to inak zamotal... :D Úplne ma bavilo písanie tejto časti :3

V priebehu písania ma napadlo: ,,Veď prečo tam nedať ďalšie klany?" A tak to vzniklo ^^ Tie klany to tam ešte pekne zamotajú, aj Aria :33

A čo hovoríte na Nialla? Zomrie or nah? :O

Ďakujem za 3000 reads <3

*Tamm*