Dark guardian《z.m》✓

forty.

,,Tak dobrú. A prosím ťa, nenechaj sa nikým uniesť. Už by som to nezvládla."

Mama sa odobrala na spánok a ja som s malým úsmevom na perách potmehúdsky vyšla z domu. Dávala som si pozor, aby som nevzbudila pozornosť a nezanechala za sebou nejaké zvukové signály, ktoré by mohli zobudiť moju matku. Nakoniec, keď sa mi bezpečne podarilo prekročiť prah dverí a opatrne ich zavrieť, nedočkavo som sa otočila na Louisa. Ten sedel na neďalekom blavane, hlavu si pridržiaval pravou rukou a jeho výraz bol nadmerne znudený. Chudák, musel tu čakať hodiny, kým sme dostali z matky dôležité informácie prostredníctvom Louisovej zázračnej schopnosti. A potom tu, žiaľ, musel čakať ešte pár ďalších zdĺhavých hodín, dovtedy, kým sa mi nepodarilo prinútiť matku ísť do postele. Ľutovala som ho.

,,No konečne. Trvalo ti to. Už som si myslel, že tu zošediviem." Zamrmlal naoko namrzene nízky brunet, pričom na mňa žmúril tými belasými očami. Ja som sa iba zasmiala, hoc som mu hneď nato povedala prepáč. Ale bola pravda, že sa tváril veľmi vtipne.

,,Poď, musíme ísť do domu. Tam ti všetko poviem." Oznámil mi a krátkym pohybom ma potiahol k žrebcovi čakajúcemu na nás. Vysadli sme naň a spoločne si užívali jarný vánok, ktorý nám previeval vlasy. O pár minút sme sa ocitli v strede lesa, pred tým hrôzostrašným domom.

Rýchlo a v návale zvedavosti som sa rozbehla dnu, pretože som to chcela vedieť. Chcela som vedieť to veľké tajomstvo rodiny Timeových. Bola to pre mňa obrovská a zaujímavá záhada. Zrejme, aj pre ostatných v tomto dome. Možno aj ostatných na tomto svete.

Louis zvolal dole Harryho, ktorý so sebou priviedol Zayna. Zayn mal stále ruky uväznené v lanách, akoby bol nejaké zviera. S pohľadom upretým na mňa prešiel až ku kreslu a sadol si naň, pričom sa na mňa neprestával pozerať. Cítila som sa zvláštne. Pozeral sa tým spôsobom, akoby mi chcel naznačiť, že mám zomrieť. Alebo že ma chce zabiť on sám.

,,Čo si chcel, Lou? A načo mal prísť aj Zayn?" Spýtal sa prekvapene Harry, snažiac sa udržať Zayna v dobrej nálade. Pridržiaval ho pri kresle a zároveň mu masíroval plecia. Vyzeralo to dosť divne, ale ak to pomáhalo, bolo mi to srdečne jedno.

,,Mám to. Zayn bude môcť obnoviť svoje schopnosti cestovania v čase." Riekol brunet, Zaynovi sa ihneď zaleskli oči. Bol šťastný.

,,Čože? Ako si to dokázal?" Opýtal sa s rozšírenými očami havraní chlapec. Po tom, čo som po dlhom čase počula jeho hlas, sa mi na celom tele objavili zimomriavky. Milovala som ten hlas, aj keď som nemala. Jednoducho mi jeho zamatový tón prilipol k srdcu. A nedokázala som sa toho pocitu zbaviť. Dokonca ani vtedy, keď sa ma už niekoľko krát pokúsil zavraždiť.

,,Rose sa rozprávala so svojou matkou. Potom prešli na tému Henry Time a mne stačilo iba vypočuť si Primroseine myšlienky. Bolo to zdĺhavé, ale efektívne." Odvetil s úsmevom Louis. Chvíľku bol ticho, predpokladala som, že sa snaží nájsť tie správne slová.

,,A aké je teda to tajomstvo?" Zvolal nadšene kučeravý Harry a pozrel sa na nás oboch.

,,Ehm. Ehm. Takže..." odkašľal si brunet. ,,Ako by som začal." Zamrmlal si popod nos. ,,No hovor!" zakričal naňho čiernovlasý chlapec. Znovu začal vyzerať veľmi nahnevane. Zvraštil obočie a sťažka dýchal. Nemusel sa nahnevať len pre takú banálnu vec.

,,Nerev, Malik."

,,Vždy, keď bude kostolná veža odbíjať pravé poludnie, postavíš sa pred ňu a budeš sledovať jej tieň. Tam, kde dopadne tieň špicu na streche, tam nájdeš, čo potrebuješ." Vyrozprával Louis s monotónnym úškrnom.

,,Všetko? Nič viac?" Zhíkol Zayn, a keby nemal ruky obviazané v lanách, istotne by navôkol seba rozhorčene rozhadzoval rukami.

,,Myslel som si, že to bude nejaké zaklínadlo, ktoré mi navráti moju moc, nie hľadanie nejakej blbosti pri kostolnej veži. A navyše, ja som strážca temnoty. Nemôžem sa priblížiť ku kostolu." Zavrčal. Vtedy som na sebe pocítila prepaľujúce pohľady všetkých troch strážcov. Iba som si otrávene povzdychla a obrátila sa na nich. ,,Tak, čo mám zase urobiť?"