Vlčica

Nečakané?!

Ale nečakala som že sa to stane. Toto je tajomstvo dobrovolnej premeny. Je to prianie. Tentokrát premena menej bolela a premenila som sa o niečo rýchlejšie. Vo svojej vlčej podobe som včas dobehla do školy. Bolo päť minút pred zvonením ale malo to jeden malý háčik, vlastne ani nie malý háčik ale rovno obrovský problém. Ako sa premeniť naspäť! Keď som bola pri škole tak som zaliezla za krik a snažila som si priať aby som bola človek ale nefungovalo to. Ale zrazu spoza kríku vyliezla moja kamoška Rebeka. Nemala som kam utiecť ale ona mi podala ruku. Nechápala som prečo sa ma nebojí ale potom sa pozriem na svoje končatiny a sú ľudské. Bola som s toho trochu vydesená ale chytila som ju za ruku a Rebeka povedala: „Rýchlo poď aby sme nezmeškali vyučovanie!" A bežali sme spolu do budovy. Celé školské hodiny som rozmýšľala nad tým ,ako to že som sa premenila znovu na človeka?