Vlčica

Stretnutie

Nevedela som čo mám robiť. A keď som sa chcela k Rebeke priblížiť tak potichu plačlivým hlasom povedala nech sa nepribližujem. A ja som vyšla z izby a išla po pred dom. Povedala som si v duchu:„Som monštrum, aj moja najlepšia kamoška sa ma bojí." A hneď potom sa začula šuchotenie lístia. Tak som sa radšej premenila na vlka keby to mohlo byť nebezpečné a pomaly som sa približovala k miestu kde to šuchtilo. A za kríkom bol Asher vo vlčej podobe a povedal:„Lia všetko som to vydel a som presvedčený že si nebezpečná a tieto záchvaty niesu bezpečne pre ľudské oči ani telo." Ja som len zaknučala a nevýrazne prikývla. Asher pokračoval:„ Mala by si ísť so mnou a za svorkou." „Niesom si tým istá. Ako by reagovali rodičia?" Neiste som povedala. Asher sa zamyslel a odpovedal:„ Nechaj im odkaz!" Zo začiatku mi to prišiel ako dobrý nápad ale po nijakej dobe ho olutujem. Tak som radostne súhlasila a išla za ním. Počas nášho rozhovoru na nás pozerala Rebeka ale nevšimla som si ju ako vychádza z domu a z diaľky nás prenasleduje. Aj keď sa ma Rebeka bála chcela vedieť niečo viac.