Vlčica

Odhalenie

Rebeku som poprosila či nepôjdeme skôr spať aby ma nevedela ako vlka. Tesne pred polnocou som vztala z postele a išla von. Myslela som si že ten vlk bude vonku ma čakať a odvedie ma k sľúbenej svorke. Nemýlila som sa bol tam opäť čierny vlk pred ktorým som sa v zápetí premenila na ryšavú vlčicu. „Pôjdeme k tej svorke?" pýtam sa ho. „Ano, ale musíme rýchlo aby sme si sa stihla vrátiť do svitania." hovoril rýcholo. Spýtam sa ho :„Ake je tvoje meno?" „Ascher." Odpovedal ale so shonom.„Musíme rýchlo ísť myslím že počujem niekoho ako ťa volá!" A ja sa len otočím a za mňou stojí Rebeka. Ascher sa k nej rozbehol pripravený na ňu zaútočiť aby sa nikto nedozvedel že sme vlci. Ale ja hneď vbehnem medzi nich aby sa Rebeke nič nestalo. Ale Ascher ako ju chcel zabiť tak zakúsil do mojej prednej laby tak silno že mi ju skoro odtrhol. Potom o kus cúvol zakňučal na veľké ospravedlnenie a utiekol do lesa. Nevedela som chodiť, predná laba ma ukrutne bolela. Rebeka šoknutá sa pozrela na mňa a urobila krok do zadu. „To niesi ty Lia že?" vydeseňe sa ma opýtala. Ja som nemohla rozprávať s ľudmi tak som na súhlas olýzla jej ruku. „Lia panebože prečo si vlk?!" Rebeka hlasne vykríkla ale našťastie to rodičia nepočuli. „Chúďa čo ti to urobil z labkou? Ty si sa obetovala len aby si ma zachránila." pokojne povedala sa zobrala ma dnu do postele. Síce sme sa tam nevošli ako vlk a človek ale lepšie ako ležať na zemi. Bola sa vyčerpaná a ubolená až som zaspala.