Vlčica

Dalšia noc sa blíži

Po škole ma Rebeka chcela odprevadiť domov a prespať u nás, bývali sme totiž neďaleko seba a ona zvykla k nám chodiť po škole a ja som vedela že dnes ma bude ten vlk učiť dobrovoľnú premenu aj keď ju viem ale musím sa vedieť premeniť naspäť a ktomu ešte zvykli sme ponocovanť a myslím že by nebolo dobre keby vydela ako jej najlepšia kamarátka sa menila na vlka. Síce vie udržať tajomstvá ale toto je až moc vážna vec na to aby som jej to prezradila. Napriek týmto dôvodom sa nedala prehovoriť, prišlo jej zozačiatku divné že nechcem či nemôžem pretože vždy som súhlasila. Po príchode domov bol večer a ja som musela ísť sa tým vlkom a povedať mu že to odložíme. Tak som Rebeku poprosila nech počká v mojej izbe a ja si odskočím. Ale v skutočnosti som plánovala ísť za tým vlkom. Keď som vyšla von bol tam chalan s tmavohnedými očami a hnedými vlasmi so zelenou mikinou. Ja sa ho opýtam šepotom:„To si ty čo bol včera so mnou v lese?" nechcela som spomínať vlkov keby to bol náhodou niekto iný. „Ano, asi nemáš čas že?"ani ma nenechal odpovedať a pokračoval:„ Ráno som ťa sledoval a poviem ti ťa premena na človeka bola o chlp nabudúce ťa to naučím." Bola som rada že to pochopil a že mi momôže sa to naučiť inokedy. Iba som prikývla a išla som za Rebekou.