Vlčica

Rodičia sú preč

Zobudila som sa ráno bola som opäť človek a Rebeka bola hore skôr ako ja. Ruka bola obviazaná a na periňe bola znejú krv a srsť. Rebeka hneď keď si všimla že som sa zobudila povedala:„Spi! mala si za sebou ťažkú nec a nemusíš vztávať do školy keď je sobota." Ja som sa potešila ale napriek tomu som vztala. A opýtala som sa jej:„Kde sú rodičia Rebeka?" „Išli na víkend preč pretože som im povedala že si to tu chceme užiť sami." Odpovedala mi Rebeka. Znovu som sa len usmiala a bola som rada že chápe že to mám ťažké. Rebeka sedela na kraji postele akokeby si chcela odo mňa držať odstup. Napriek jej drobnému vystrašeniu mi kládla otázky na ktoré som jej mohla knoečne odpovedať. „Slúb mi že to nikomu nepovieš, je to premňa dôležité." Pýtam sa jej. „Neboj sa nielenže by som nechcela svojej naj kamoške urobiť zle a keby sme sa pohádali tak by som nemala tak či tak žiadne dôkazi a cela škola by ma považovala zablazna. Keď už hovoríme o tej tvojej premeňe, ukážeš mi to v noci?" Potvrdila a pýtala sa. Aja jej na to odpoviem slovami:„ Môžem aj teraz." A Rebeka sa veľmi potešila a išli sme spolu von. Zavrela som oči v hlave som si pomyslela na premenu na vlčicu a bolo to, bezbolestne a rýchlo.