Omnia vincit amor [HP Fanfiction]

03. kapitola - BREMENO PRAVDY

„Čo sa stalo?" Jay znepokojene položil túto otázku profesorke McGonagallovej, keď namrzený a podráždený Harry Potter, doňho takmer vrazil ak by mu včas neuhol. Chlapec sa ani nezastavil, iba zamumlal niečo na ospravedlnenie a ponáhľal sa ďalej.

„Dostal trest. Umbridgeová mu ho udelila na celý týždeň," vysvetlila Minerva a pery mala stiahnuté do úzkej čiary, čo nikdy neveštilo nič dobré. 

„Hm, a nemohli by ste ..."

„Nie nemohla," prerušila ho rázne. „Harry sa musí naučiť, že niekedy je lepšie neprovokovať."

Profesor sa uškrnul. „Minerva, to myslíte vážne?"

„Samozrejme," odvetila a prísne naňho pozrela, no pery sa jej vykrivili do takmer nepatrného úsmevu. „Máš pravdu," súhlasila nečakane. „Avšak nie je dobré, provokovať Umbridgeovú hneď prvé dni, stojí za ňou ministerstvo ..."

„Stojí za ňou akurát tak Fudge," opravil ju Jay okamžite a mračil sa ako sto čertov. Očividne mu minister mágie ležal v žalúdku. „Len dúfam, že kým sa spamätá nebude príliš neskoro."

Minerva s ním úplne súhlasila, tiež mala presne také isté obavy. Iba bezmocne pokrútila hlavou.„A aký bol tvoj prvý deň?"

Jay mykol plecami. „Učenie asi nie je pre mňa, ale je to pre dobro veci, no nie?"

„Mohla som predpokladať, že to takto dopadne" prikývla. „Mal si hodinu aj s piatakmi?"

„Má Liline oči, úplne akoby sa na mňa dívala ona."

„To áno, ale inak je úplne po svojom otcovi." usmiala sa Minerva a malým úsmevom. „Vrátane jeho talentu na priťahovanie problémov."

„Žiaľmerlin ..." povzdychol si. „Asi máte pravdu aj v tomto."

***

Prvý vyučovací deň sa pre Amaru skončil celkom úspešne. A hoci bola poriadne nervózna celý čas, napokon to dopadlo lepšie než by čakala. A bavilo ju to. Samozrejme až na to ráno ako ju napálil duch Zloduch. Nuž, aspoň sa už poučila a bola si istá, že mu už nenaletí. 

„Dobrý večer, Severus." pozdravila profesora Snapa, ktorý vychádzal práve z riaditeľne a netváril sa merlinvie ako nadšene. Hoci vlastne vždy vyzeral, akoby bol nahnevaný na celý svet. No ona sa naňho usmiala.

„Dobrý večer," odzdravil ju a nedôverčivo si ju premeral akoby uvažoval nad tým, prečo sa naňho usmieva.

„Albus je u seba?" spýtala sa.

„Nie, bol som sa pozhovárať s triediacim klobúkom." odpovedal jej Snape sarkasticky. „Samozrejme, že je u seba. Kde by riaditeľ mal byť, ak nie v riaditeľni?"

„Ďakujem. za ochotu." odpovedala a na posledné slová dala zvláštny dôraz. Trocha sa zamračila a rýchlym krokom prešla zvyšnú časť chodby, ktorá ju delila od riaditeľne bez toho aby sa obzrela.

„Snape! Očividne si nestratil rokmi nič zo svojho šarmu," Jay mal rovnako namierené do riaditeľne, pretože dostal od Dumbledora odkaz. A počul väčšinu rozhovoru medzi ním a Amarou.

Severus hľadel na nového kolegu a mračil sa. Tento chlap v ňom vôbec nebudil dôveru, a navyše ho niečím neskutočne iritoval. Nevedel však na to prísť, čo to je. Navyše s ním hovoril, akoby sa poznali a o tom Snape pochyboval. Mal dobrú pamäť na mená a tváre a tohto chlapíka v živote nevidel.

„Však ty nevieš, kto som?" spýtal sa Jay akoby presne tušil kadiaľ blúdia Snapove myšlienky. „No tak! Boli sme v rovnakom ročníku, Bifľomor. Stále nič?"