Omnia vincit amor [HP Fanfiction]

02. kapitola - PROFESOR LIETANIA

Amare sa veľmi páčila jej komnata, ktorú dostala k dispozícii. Bola zladená do jej obľúbenej svetlo fialovej farby s ružovými a žltými prvkami. Priestranná, svetlá a množstvom kníh. Nemohla si želať nič viac. Byť na Rokforte, to bol splnený sen.  Všetko tu bolo také pekné, magické, a ona cítila taký pokoj na duši, ako už veľmi dávno nie. Vytúžený Rokfort bol ešte , než by čakala, úchvatnejší avšak ... nič na svete nie je dokonalé, ako sa vraví. A presne to cítila aj ona. Vo svete kde bol opäť Lord Voldemort pri plnej sile, sa necítila v bezpečí a bála sa čo prinesie nasledujúce ráno.

Dievčatko, sedelo na čistej veľkej posteli, schúlené do klbka a objímalo si kolená. Ostré slnečné lúče prenikali cez okno a ona sa na ten pohľad nedokázala vynadívať. Posledné mesiace nevidela a nezažila nič pekné ako denné svetlo a slnko. Úplne obyčajné a súčasne neobyčajné maličkosti. Neboli samozrejmosťou.

„Aká je tvoja obľúbená farba, Pearlah?" 

Trochu sebou trhla, keď ju niekto oslovil. Zvedavo hľadela na vysokého muža s najdlhšou bradou akú si možno predstaviť. Mal šedivé vlasy a veľmi príjemný no intenzívny pohľad.

„Mám radšej meno Amara," zašepkala a na chvíľu sa odmlčala kým odpovedala: „Dúhová."

„Skvelá voľba, načo si vybrať jednu farbu keď môžeme mať dúhu, no nie?" zasmial sa Dumbledore. „Môžem si k tebe prisadnúť?"

„Prečo?" spýtala sa ostražito.

„Vieš, my starí ľudia sme osamelí. Máme radi spoločnosť ... takže smiem? Rád by som s tebou hovoril. Ak dovolíš."

„Ak chcete," riekla napokon. „Vy ste ma zachránili, však?" spýtala sa a uprene sa naňho dívala. Pery sa jej chveli. „Z toho ... toho strašného miesta."

„Už ti nikto neublíži, dievčatko. Sľubujem ti to." Dumledore ju pohladil po tmavých vlasoch.

„Prečo mi to robili?"

„Ja neviem Amara, niektorí ľudia sú veľmi zlí, aj bez toho aby na to mali dôvod. Iba preto, že ich teší spôsobovať bolesť."

„Ako Bellatrix," zašepkala. „Ona ..." vytiahla si rukáv aby mu ukázala jazvy. „Ona je horšia než jej pán. Vždy sa tak smiala, keď ma mučila ..."

„Amara," Dumbledore privrel oči aby sa upokojil. „Dievčatko, ochránim ťa, prisahám, aj keby ma to malo stáť život. Veríš mi?"

Prikývla a trocha sa usmiala. „Pred chvíľou tu bola Lily Potterová," povedala Amara odrazu. „Sľúbila, že dá vedieť Petrovi, aby po mňa prišiel. Môže však?"

„To je dobre," Dumbledore ju znova pohladil po vlasoch.

Petra sa však nikdy nedočkala. Napísal jej iba krátky odkaz, ktorý jej Lily odovzdala, kde jej hovoril o dôležitej práci pre Fénixov rád, ktorá nepočká. O niekoľko týždňov na to zomrel. Nikdy viac ho nevidela. Po lícach jej stekali slzy. Život nie je fér. Prišla o všetko. Najprv o otca, potom o matku, slobodu, samú seba a nakoniec aj o svojho brata.

Peter a ona si nikdy neboli príliš blízky. Vekový rozdiel medzi nimi bol príliš výrazný. Ale bol to jej brat, a nebolo fér, že zomrel. Rovnako nebolo spravodlivé, že zomreli mladí ľudia ako Lily a James Potterovci a ich malý ročný synček sa stal sirotou. Ostal na svete rovnako sám ako ona ... a všetko vinou muža, ktorého pokladali za priateľa. Dúfala, že jedného dňa jej bude dopriate stáť proti Siriusovi Blackovi aby za všetko mohol zaplatiť.

***

Ráno zaspala a tak sa čo najrýchlejšie obliekla. Na šaty si dala čierny habit, akí nosili profesori a vlasy nechala voľne rozpustené. Nikde však nestretla nikoho na chodbách a nebola si istá, či ide dobrým smerom. Napokon si všimla jedného ducha. Mal na hlave bláznivú šašovskú čiapku a lietal nad brnením a niečo si mrmlal pod nosom.