Omnia vincit amor [HP Fanfiction]

10. kapitola - DRUHÉ BOZKY BÝVAJÚ VŽDY LEPŠIE NEŽ PRVÉ

Harry sa vracal z posledného stretnutia DA pred prázdninami, keď sa k nemu odrazu pripojil Jay. 

„Nebude ti vadiť spoločnosť Harry?" spýtal sa zdvorilo.

Chlapec iba mykol plecami a jeho myšlienky sa opäť vrátili k Núdzovej miestnosti s k Čcho Changovej. Mal pocit, že mu horia líca a dúfal, že si profesor nič nevšimol. Opak však bol pravdou. 

„Si v pohode Harry?" zaujímal sa oňho  Jay, ktorý si všimol ako je myšlienkami inde a znepokojilo ho to.

Harry iba prikývol. „Áno, samozrejme. Nič mi nie je," odpovedal rýchlo.

Jay ho chytil za plece a obaja zastali. Uvedomil si, akú mal Remus pravdu. Harry už rozhodne nebol dieťa, bol takmer rovnako vysoký ako on. Pomaly sa z neho stával muž. Dívať sa do jeho tváre bolo ako hľadieť priamo do minulosti, a spomienka na Jamesa Pottera ho zraňovala.  

„No tak, ver mi. Čo ťa trápi?" uprene sa zadíval do zelených očí, ktoré boli presne ako Liline a spomenul si na to ako veľmi milovala Vianoce, ktoré boli už všade cítiť vo vzduchu. O to horšie bolo toto obdobie preňho. Stratil vo svojom živote skoro všetkých ľudí, ktorých miloval, ale najhoršie niesol stratu Lily.  Harry iba pokrútil hlavou. 

„Dúfam, že nepokračuješ v tých hodinách Obrany?" spýtal sa Jay podozrievavo.

Harry sa ošil, odstúpil od profesora a v jeho očiach bol vzdor. Jay nepotreboval viac, hoci chlapec mlčal. „Takže áno," povzdychol si Jay. „Myslel som si to."

„Prečo sa staráte?" nechápal Harry.

„Nechcem aby si mal problémy Harry," odvetil Jay. „Teda viac problémov. Umbridgeová číha len na to aby ťa dostala zo školy, chápeš? Ale neprekvapuje ma to, že v tom pokračuješ. Tichá rebélia, je jediný spôsob ako sa s týmto celým vyrovnať všakže?" Spýtal sa hoci popravde ani nečakal odpoveď.

A Harry presne tak tvrdohlavo mlčal a mykol plecami. Áno, bola to čiastočne pravda. Umbridgeová, zákaz hrať metlobal, Hagrid, ktorého pracovné miesto bolo viac než v ohrození a tento otravný profesor spôsobili to, že sa vážne netešil z prítomnosti na Rokforte ako kedysi. Naopak, bol neskutočne šťastný, že na pár dní odíde a strávi Vianoce s Weasleyovcami. Hoci, mal dosť výčitky voči Siriusovi. Navyše, potreboval so svojím krstným otcom hovoriť. Vážne by sa mu zišli nejaké rady o dievčatách. Možno by sa počas prázdnin mohol zastaviť na Grimmauldovom námestí. Rozhodol sa, že poprosí pána Weasleyho aby ho tam vzal, aspoň sa Sirius nebude cítiť toľko osamelý.

„Ubezpečujem ťa, že tvoj otec by urobil to isté Harry," riekol Jay odrazu a povzdychol si a vytrhol Harryho z myšlienok. „A bol by na teba veľmi pyšný."

„Ale vy s tým nesúhlasíte." odpovedal Harry.

„Nie," priznal Jay.  „Nie, možno pred rokmi by som to pokladal za dobrý nápad. Ale teraz si to naozaj nemyslím, no rešpektujem. Ak chceš, môžem vám s tým pomôcť. Som celkom dobrý v zaklínadlách," ponúkol sa.

„Ďakujem, nie je treba," poďakoval sa Harry stručne. „Pôjdem ... Hermiona a Ron ma budú hľadať."

Jay krátko prikývol a ustúpil mu z cesty. „Isteže, len ešte okamih ..." Siahol do vrecka a podal Harrymu vreckovku. „Si trocha od rúžu, chlapče."

„Čože?"

Jay sa zasmial. „Neboj sa," žmurkol na chlapca. „Prvý bozk?" odvážil sa hádať podľa toho ako bol Harry nervózny.

„Do toho vás nič!" bránil sa Harry a spakruky si utrel ústa. Rýchlo pridal do kroku a náhlil sa smerom k Chrabromilskej klubovni. Jayovi to bolo ľúto, no na druhej strane to bol dosiaľ ich najdlhší rozhovor.