2.

40 2 0
                                    

Taký krásny chalan!
"Laura! To kto je?! Veď je nádherný!"
Laura sa začudovane pozrela.
"Myslíš Martina? Chalan z vedľajšieho paneláku. Včera sme sa náhodou stretli vonku keď som išla venčiť Maxa. A on ze vraj sa nudí tak ze či môže ísť so mnou. Tak sme išli. Ale mne nepripadá nejak extra pekný."
"Šibe ti?! Je nádherný."
Pozerala som sa na tie hnedo-ryšavé vlasy a vyniknúte licne kosti. Nechápala som.
" Ako to ze som ho ešte nevidela? Veď bývame kúsok od seba Lala... "
" To bude tým ze sa len teraz prisťahovali. " Hodila sa na posteľ a jej čierne vlasy ma pri tom bolestivo šľahli po stehne. Hodila som na ňu zúrivý pohľad no potom sme sa obe z chuti zasmiali.
" Em už by som mala ísť ale zajtra ak chceš príď." Laura vstala z postele a išla ku dverám mojej mentolovo béžovej izby.
"Ideš ma odprevadiť?"
"Idem idem..." vstala som celá stuhnúť z tej fotky a spolu sme zišli ku vchodových dverám nášho domu.
"Tak sa maj a zajtra prídem..!" povedala som Lale a objali sme sa na rozlúčku. Hodila na mňa úsmev a zrazu jej nebolo.

Piatok - o 3 hodiny :

Necelé 3 hodiny a stále len čumím na Martina. Laura na tej fotke vyzerá ako debil ale on stojí za to. Môže sa niekto za 3 hodiny zaľúbiť?... No nič idem si ľahnúť. Vybrala som sa ku skrini a vybrala moje obľúbené pyžamo na zimu. No hej v Decembri pred Vianociami tu nieje zrovna ako v trópoch...

Veď Chcem Len Lásku! Where stories live. Discover now