Veď Chcem Len Lásku!

3.

Zobudila som sa do slnečného dňa. No chcela som spať. A veľmi. Snívalo sa mi s Martinom... A mali sme k sebe blízko. Veľmi blízko... Bohužiaľ som sa zobudila... No nič vstávam. Preboha! Zdesila som sa. Uvedomila som si totiž že som celá premočená od potu. Takže moje prvé kroky viedli do kúpeľne a následne do sprchy.

Po asi 15 minútovéj sprche som si obliekla moje obľúbené rifle a croptopovú mikinu. Po dlhšom čase som mala teraz celkom fajn pleť takže som siahla len po púdry a špirále. Moje dlhé vlasy som si musela sušiť aspoň ďalších 15 minút a potom som konečne vyšla z kúpeľne. Zbadala som mamu.
"Chystáš sa niekam Ema?"
"Hej ale len k Laure. " odpovedala som a radšej som zmizla. Moja mama mala niečo proti jej otcovi, ale ten spáchal samovraždu pred 7. rokmi. Laura bola vtedy vo veľmi zlom stave a v tom období sa z nás stali najlepšie kamarátky. Zastala som pri dverách. Obliekla som si bundu a čižmy. Zastavil ma otec. Jeho prísne ale aj láskavé oči na mňa pozreli.
"Prídeš na obed?" spýtal sa.
" Nie, beriem si peniaze skočíme s Laurou do mesta a tam sa najeme."
"Dobre ale nech si do 6-tej doma. Musíme ti niečo s mamou povedať. A vlastne príď aj s Laurou."
"Aha dobre tak prídeme."
A hneď som vypadla von.

(u Lauri)

"Laura ja neviem, otec sa pri tom tváril nejak čudne..."
"Vieš čo nechaj to tak... Poďme radšej do toho mesta." Laura sa zdvihla a zamierila ku skrini. Vybrala legíny a svoj XS-kový sveter. Musím jej povedať že sa mi s Martinom aj snívalo. Do teraz ho neviem dostať z hlavy.
"Laura vieš ten krásny Martin... Asi som sa zamilovala (😍). Mne sa s tým Martinom aj snívalo! A... Mali sme k sebe veľmi blízko..."
Laura sa nahlas rozosmiala.
"Tebe z neho už šibe"
Rozosmiala som sa ale zároveň som sa cítila zahanbene...
"No poď už Laura som hladná..."
Laura si rýchlo vypla vlasy do drdola a išli sme sa obuť.

Keď prišiel výťah stačila som nulu a zišli sme dole. Vonku snežilo. A husto. Pred nami sa črtala akási postava...