Veď Chcem Len Lásku!

13.

"Nemám z toho dobrý pocit." povedala som Laure a pozerala som sa do zeme.
"Trochu sa uvoľni. Zajtra sú Vianoce. Tak kľud hej?" odpovedala mi akoby som sa teraz vôbec potichu nevytratila z domu so zámienkou, že idem len von. Trochu som si potiahla svoju úzku sukňu hnedej farby. Na vrch som si obliekla voľnú blúzku s V-éčkovym výstrihom ktorú som však zakasala do sukne. Mlčky som prikývla. Práve sme vychádzali do klubu s názvom Shadow. Celé to bola jedna veľká miestnosť v strede s parketom. Okolo parketu boli vysoké stoli pri ktorých sa stálo a za nimi boxy v ktorých väčšinou posedávali páriky. Zovrelo mi srdce. Ema vravela že tu bude skoro každý. Znamená to aj Martin? Možno by ma pozval do tanca...
"Ema!" pri svojom mene som sa preľakla.
"Asi tri minúty nereaguješ! Čo je s tebou?" Laura sa na mňa pozerala s nechápavým výrazom.
"Prepáč, len som sa zamyslela. Čo si vravela?"
"Že idem po pitie. Dáš si punč?"
"Hej dám si. Počkám ťa pri tom stole." ukázala som prstom na jediný voľný vysoký stôl. Nestihla som ani Žmurknúť a Laura už bola preč. Išla som teda pomaly k stolu a pozerala som po parkete. Laura mala pravdu. Je tu asi každý. Natália, Lila, Marek, Dominik aj Nikolas. A nakoniec aj Ida. Okolo tej sa krútili aspoň 4 chlapci, ktorých som však nepoznala. Zrejme boli z nejakej strednej. A okrem nich mnohí z iných tried alebo škôl.
"Prečo, dočerta, čumíš na Nikolasa, keď vieš, že po ňom idem ja?!" Laura na mňa zazrela no potom sa zasmiala.
"Ty ideš po Nikovi?" Musela som sa zasmiať. Nikolas bol v podstate v triednej hierarchií niekde v strede. Chodil hrávať futbal za naše mesto ale to bolo asi tak všetka jeho volnočasová aktivita. Boli sme kamaráti, on bol jediný normálny chalan v našej triede. Ostatní išli... A v tom mi to došlo. Jasné že Ema po ňom ide, všetci ostatní totiž doliezajú sa Idou.
"Hej no, veď vieš, ostatný idú po Ide len on..." Trochu zosmutnela ape usmiala sa. Bingo. Mala som pravdu.
"Hej viem. Tak čo nejdeš si zatancovať?" Povedala som jej a ona prikývla. Vyšli sme na parket a pretlačili sa skoro do stredu. Tam sme sa pri sebe začali knísať v niečom čo len ťažko nazvať tancom. Po asi 5 minútach nám to však začala ísť. Chytili sme sa do rytmu pesničiek. Ja som privrela oči a keď som ich po pár sekundách otvorila, Ema bola preč. V panike som sa poobzerala. Keď som ju zbadala zmohla som sa len na chichot. Uvidela som ju tancovať s Nikom. Sama predsa tancovať nebudem a tak som sa pobrala naspäť k nášmu stolu. Dívala som sa na nich. Spolu im to pristalo. Jeho hnedé vlasy lietali v tanci. Odpila som si z punču a prebehla očami po parkete, či náhodou nezbadám toho, koho som tak zúfalo chcela vidieť.
"Ahoj Ema."ozvalo sa spoza mňa.