Veď Chcem Len Lásku!

14

Skamenela som. Mojím telom akoby prebehol elektrický prúd. Ten hlas mi bol dôverne známy. Tak veľmi som ho už nechcela nikdy počuť! Michal. Môj bývalý, ktorý mi proste nechcel dať pokoj. Náš vzťah bol celkom harmonicky, avšak potom sa začal správať ako totálny idiot, začal ma kontrolovať, prezeral do správy v mojom mobile, a neraz sa stalo že som od neho dostala facku. Keď som sa s ním rozišla, jeho rodičia sa presťahovali do susedného mesta. Odvtedy som mala pokoj, až na tých pár krát čo sme sa stretli v "mojom" meste a on sa mi vyhrážal že ak sa k nemu nevrátim podreže sa. Chvalabohu som sa k nemu nevrátila.
"Ahoj." Povedala som ledva počutelne no on to počul.
"Nejdeš si zatancovať, láska moja?" Táto 'prezývka' vo mne vzbudila strach. Skôr, ako som stihla zareagovať, už ma ťahal k parketu. Jeho silné ruky má nepustili ani keď som sa silné mykala. Blond vlasy a hnedé oči sa upierali na parket.
"Michal pusť ma!"začala som kričať. Až neskôr som si uvedomila že má ťahá von z klubu. Začala som sa ešte viac vzpierať, no nemala som šancu. Už sme boli pri dverách. Zatvorila som oči a v tom mi do tváre narazil studený vietor. Už sme boli vonku. Pustil ma, ale na útek som šancu nemala. Stáli sme niekde za  klubom. Zrejme sme vyšli zadnými dverami.
"Tak a teraz pekne zaplatíš za to že si ma opustila ty suka jedna." Videla som mu v očiach hnev. Bol mnou ako posadnutý. Rozišli sme sa asi pred 4 mesiacmi a stále ho to neprešlo.
"Michal, nerob, nechaj ma ísť a ja nezavolám políciu."
"Aha takto to je, ty sa mi vyhrážaš?" Prišiel bližšie a začal ma bozkávať. Bozky som mu neopätovala, snažila som sa mu vymaniť zo zovretia. Jeho silné ruky ma ešte viac zovrely, až mi v ruplo.
"Michal,au! Pusť!"
"Robíš si to ešte horšie, Ema. Byt tebou..." Nedokončil, lebo som začala volať o pomoc. Vedela som že ma chce znásilniť. Začala som jačat. V tom mi na ústa pritisol ruku. Z diaľky som však  započula dupot. Kroky boli rýchle, niekto sem bežal. Michal ma začal ťahať viac dozadu. Kroky už boli skoro pri nás. V tom sa na nás spoza rohu niekto vyrútil. Zbadala som len siluetu, Michal mi zastieral pohľad.
"Ema!" Hlas som spoznala ako inak okamžite. Bol to Martin! Takže tu niekde bol! Začala som sa zúrivo mikať, no Michal ma držal moc pevne. V tom ho odovzdali mňa odtrhol Martin. Zacúvala som a pozerala sa na to, čo sa deje predomnou. Martin vrazil Michalovi a natiahol ku mne ruku. Ja som ju s radosťou prijala. Pritiahol si ma no odvrátil pohľad. Jeho zelené oči sa zaborili do Michala, ktorý si držal nos. Zrejme zlomený.
"Viac sa jej nechytíš!"povedal Martin nahnevaným hlasom a vliekol má preč.