Veď Chcem Len Lásku!

10.

Do riti! Za 2 dní sú Vianoce a ja nemám žiadne darčeky... Navyše dnes mám ísť do kina s Martinom... No nič musím to zrušiť... Otvorila som notebook a už už som išla kliknúť na Martinov profil, do izby vtrhol otec.
"OTEC! nevieš klopať?!" zúrila som.
"No tak prepáč prepáč." povedal a prevrátil oči. To fakt? Na takých postarších sa to už nehodí.
"Chcel som sa len spýtať či už máš niečo pre mamu Na vianoce." nemôže mu povedať že nemá. Budem klamať. Rodičom jedine som sa naučila klamať.
"Samozrejme že mám. Veď vieš že darčeky nakupujem s predstihom."
"Aha... Takže som jediný kto zase nič nemá..." Nie, niesi. Ale uveril mi.
"Dobre, tak už môžeš ísť nie?"
No nič nepovedal. Len odišiel. Dobre, teraz už môžem napísať Martinovy. No čo keby... Nie... Alebo hej. Spýtam sa ho to.

Ahoj Martin, prepáč ale dnes sa mi  nakoniec do kina nedá ísť... Ešte nemám kúpené darčeky. Ale napadlo ma či by si do mnou nechcel ísť.
Okamžite mi dal videné.

Ahoj no škoda, ale pôjdem rád. Tak o koľkej?
Super... No hádam nebude nahnevaný...

No môžme za Pol hodinu pred tvojim panelakom?

Samozrejme budem ťa tam čakať.
Výborne. Idem sa pri chystať.

Pred jeho panelákom:

Aha, tam je! Zbadala som ho, no on mňa ešte nie. Pozeral sa do diaľky. Zaostrila som. Ida. Samozrejme. Primadona z mojej triedy... Zrazu otočil hlavou. Zbadal aj on mňa a išiel mi oproti. Keď ku mne prišiel... Stuhla som. Nečakala som že to zas príde... Ale potom ma objal a stuhnutosť vystriedala nervozita.
"Hneváš sa že som zrušila to kino?" pozrela som sa naňho.
"Samozrejme že nie." usmial sa.
"Chvalabohu..."
"Tak a kam ideme?" spýtal sa.
"No do obchodov asi" odpovedala som s mierne ironickým tónom. Hodil na mňa mierne nahnevaný pohľad. No potom sme sa nahlas rozosmiali.
"Inak ahoj." pozdravil sa.
"Ahoj." povedala som a usmiala som sa naňho. Stále sme však stáli na mieste. Všimla som si Idu ktorá nám išla oproti. Aj my sme pohli jej smerom. Keď sme boli tesne blízko seba strčila Martinov niečo do ruky. Keď bola Ida za nami pozrel sa na papier a nahlas čítal.
"Ak by si sa niekedy nudil, ozvi sa. Tu máš moje telefónne číslo."
Super pomyslela som si. Tak teraz som o Martina definitívne prišla... Ida má každého ktorého chce.
No Martin má svojou odpoveďou prekvapil.
"Neznášam takéto Primadony... Myslia si že môžu všetko." povedal.
"To je moja spolužiačka. No... Lenže ona môže všetko. Je na najvyššom mieste v našej triednej hierarchií." odpovedala som mu.