"Ďakujem za pomoc" povedala som Martinovi. Práve sme vychádzali z nákupného centra a on niesol asi polovicu mojich tašiek. Pokúpili sme toho dosť, no najväčšiu radosť som mala z darčeku pre Lauru. Kúpila som jej kabelu, o ktorej básní najmenej 3 mesiace.
"Nie je za čo" povedal, ako inak s úsmevom.
Usmiala som sa naňho tiež a pomaly sme prešli k autobusovej zastávke.
"Najbližší autobus nám ide za 20 minút" povedala som Martinovi a položila tašky na zem.
"Nič moc, nemám zavolať otcovi aby nás odviezol?"
"A prišiel by po nás?" spýtala som s náznakom nádeje.
" Dnes nemá prácu, takže určite." pousmial sa a vytočil otcovo číslo.
"Laura, napadlo ma, že vlastne ešte nemáme na Seba číslo, tak by sme si ho mohli dať." hlesol keď sme boli pred mojim vchodom. Jeho otec nakoniec niečo na práci mal, takže nás obidvoch vyhodil pri mojom dome.
"Aha vlastne fakt... Lenže ja ho neviem naspamäť." poznamenala som s osoravedlnujucim tónom.
"Tak mi ho potom posli na Facebook." povedal akoby tento trapas ani nikdy nevznikol--a samozrejme, s usmevom.
ESTÁS LEYENDO
Veď Chcem Len Lásku!
RomanceEma je bežná týnedžerka. Prežíva všetko čo ostatný v jej veku (15) a samozrejme sa zamiluje do chlapca menom Martin. Ten by mohol mať každú na ktorú len pomyslí. Napriek tomu ich životy osud spojí a bude to veľmi zaujímavý príbeh. ...
