Veď Chcem Len Lásku!

6.

Zobúdzala som sa sa presne ako vo filme. Trochu rozmazaný pohľad a pri mne sedeli 2 siluety postáv. Jedna ma držala za ruku. Zaostrila som. Laura. Otočila som hlavou. Panebože! On tu bol. Martin! Myslela som si že odišiel... Počkať... Ako som sa sem vlastne dostala? Pomaly som sa začala dvíhať.
"Laura..." tá sa na mňa pozrela a potichu povedala.
"Ticho Em, ľahni si všetko je v poriadku."
"Ako som sa sem vlastne dostala?" do hlasu sa mi Vracala sila.
"Skolabovala si, "povedal Martin a pokračoval
" doktor povedal že to mohlo byť z dehydratácie."
Martin sa nahol nad mňa a pozrel sa mi tými nádhernými zelenými očami do mojich. V tom do izby vtrhli moji rodičia. Mama hneď pribehla ku mne a chytila ma za ruku.
" Zlato ako sa cítiš? Laura mi volala hneď ako ste sem prišli..." otec ju zahriakol.
" Mona, pomalšie čo nevidíš že je v šoku?!" trochu som situáciu chcela skľudniť no medzi tým som si uvedomila že Laura s Martinom už odišli.
"Mama, kľud, už mi je fajn..."
"Doktor vravel že už si ťa môžeme odviesť domov takže... Ideme?" spýtala sa mama.
"Samozrejme! Už tu nechcem byť ani jednu minútu..."

Doma

Mama vošla do izby s večerou.
"Ema ako ti je?" spýtala sa.
"Mama nemusíš sa ma to pýtať každú pol hodinu. A je mi fajn."
Na posteľ položila zapekanú kuracinu a ryžou. Voňalo to úžasné. Mama so zahambením vyšla z izby. Z notebooku sa ozvalo cinknutie. Pozrela som sa na profilovú fotku a meno. Martin Kortuz. Kortuz? To fakt? To čo je za priezvisko? Pozrela som sa na fotku a zmeravela som... Samozrejme... Samozrejme že to je ON! A napísal mi! Otvorila som správu.
Ahoj, ako ti je? Inak to som ja - Martin.
Odpísala som.
Ahoj, ale už teraz celkom fajn...

...?

To nič, len tri bodky. ☺️

Aha a inak sa ako máš?

Dobre a ty?

No teraz už lepšie.

Teraz?

Ako ma tvoji rodiča poslali domov z nemocnice mi bolo na nič myslím že so strachu o teba.

On sa o mňa bál? To sa mi hádam sníva... Musím mu odpísať...

Aha no tak už sa nemusíš báť som v pohode 🙂

To som rád... A inak...

Inak..?

Nešla by si zajtra von?

Toto bola podpásovka. Neviem či sa mám báť ale byť šťastná ze ma volá von. Ale veď... Odpoveď je hádam jasná.

Samozrejme, rada 😅.

OK, tak zajtra pred Lauriným panelákov o 11-tej?😏

Môže byť 😊