Stratený v temnote (DM/HP/SS; Harry Potter, SK) ✓

1. kapitola - Temný kráľ

Draco zvieral svoju vychádzkovú palicu a palcom hladil striebornú hlavu draka, ktorá zdobila rukoväť.

„Som liečiteľ Draco Malfoy a zároveň som i synom ministra, milá dáma. Takže boli by ste taká láskavá a pustili ma dnu?" spýtal sa netrpezlivo a podráždene.

Čiernovláska urýchlene švihala prútikom nad Knihou návštev. „Och, áno... ospravedlňujem sa, pán liečiteľ, mám vás ohláseného. Nech sa páči, pán minister vás očakáva," riekla trochu trasľavo a sklonila hlavu, aby mu preukázala úctu.

Draco si iba znechutene odfrkol. Prešiel cez mužov, ktorí strážili dvojkrídlové dvere do ministrovej kancelárie a vkročil dnu.

Jeho otec práve viedol nejaký rozhovor, takže bol naklonený ku krbu, v ktorom horeli zelené plamene.

Draco si odložil drahý kabát a bez vyzvania sa posadil k pracovnému stolu. Ako tak sledoval otcov chrbát, premýšľal. 

Svojho otca nevidel pekných šesť rokov. Otec ho pred vojnou vzal z Rokfortu a poslal ho na internátnu a veľmi prestížnu kúzelnícku školu do Viedne, kde vyštudoval liečiteľstvo a stal sa i majstrom v tomto obore. Draco tú prácu miloval, aj keď by mu nikdy ani len na um nezišlo, že si ju tak veľmi obľúbi.

Bol nesmierne rád, že sa vyhol vojne a vrátil sa až teraz. Písal sa rok 2003. Od skončenia vojny ubehlo už päť rokov, ktoré Draco strávil vo Viedni a neskôr cestoval po svete, kde sa učil využívať teóriu v praxi. Z novín a médií počul, čo sa deje v jeho krajine, no nečakal, že to bude až také desivé. Jeho domov bol obklopený temnotou a zúfalstvom. Takýto svet nikdy nechcel. Vlastne nikdy Temného pána nepodporoval. Na jeho stranu bol pridaný na rozkaz svojho otca. Aj Temné znamenie prijal len preto, lebo sa bál o svoj život.

Temný kráľ zničil celé kúzelnícke Anglicko. A Draco sa len pýtal, kde v pekle bol ten idiot Potter, vtedy, keď ho potrebovali? Teraz to už bolo jedno, Potter bol určite mŕtvy, pretože ak by náhodou žil, zaiste by niečo podnikol. Neostal už nik, kto by mal silu a moc postaviť sa a vzoprieť sa vláde Temného kráľa.

Draco na záchranu ich krajiny stratil nádej a pevne dúfal, že z nej bude môcť čo najskôr vypadnúť a vrátiť sa späť do bezpečného a prívetivého Rakúska, kde vládol mier a pokoj. Nikdy by sa sem nevrátil, no nemohol ignorovať otcove želanie. Koniec koncov, patrilo sa navštíviť rodinu.

Jeho otec konečne dohovoril a vrátil sa ku stolu. „Synu, predsa si prišiel," riekol chladne, no jeho oči sa aspoň trochu rozžiarili pýchou, keď na ňom spočinuli.

Otec mu podal ruku a Draco ju prijal. „Vyrástol si... je z teba pôvabný mladý muž, pravý Malfoy."

„Zato ty si sa nezmenil, otec," usmial sa naňho a usadil sa späť do kresla.

Jeho otec to nepochybne bral ako lichôtku, no Draco to myslel ako presný opak. Jeho otec bol diablov pomocník. Ako mohol, pre Merlina, dopustiť, aby sa Anglicko zmenilo na toto?

Minister im obom nalial pohárik značkového koňaku a spokojne ho sledoval. „Počul som, že si sa stal vynikajúcim liečiteľom, syn môj," povedal s pretrvávajúcim úsmevom.

Draco si odpil a prikývol. „Snáď si o mne nepochyboval, otec. Liečiteľstvo mám predsa v krvi. Matkina stará mama bola jednou z najvychýrenejších liečiteliek v Severnom Írsku. Niekto jej talent zdediť musel."

Jeho otec sa pobavene zasmial. „Iste, synu, to nepochybne. Vidím, že sebavedomie ti nechýba, práve naopak," riekol a odpil si i on. „Nuž, ale pravým dôvodom, prečo som ťa zavolal späť do Británie nie je len priateľská rodinná návšteva," pozrel naňho a zložil si ruky na stôl.