Stratený v temnote (DM/HP/SS; Harry Potter, SK) ✓

2. kapitola - Spojenec

Ani si neuvedomil, kedy zaspal. Ráno bol zavolaný na raňajky do Hlavnej jedálne, kde s ním raňajkovalo zopár známych smrťožrútov a nechýbala medzi nimi aj jeho obľúbená teta Bellatrix. Bola šialenejšia viac, než si vôbec pamätal. Víťazstvo a nové postavenie v spoločnosti jej myseľ už úplne zruinovalo.

Krátko po raňajkách mu zohavený škriatok priniesol lístoček, ktorý mu oznámil, že každé ráno o desiatej hodine sa bude dostavovať do komnaty na najvyššom poschodí. K lístku bolo pridelené i heslo od onej komnaty: Sarpe meu. Do pracovného kufríka si zabalil potrebné inštrumenty a s nepríjemným pocitom v žalúdku, sa vydal za Potterom.

Pred dverami zamrmlal heslo, no nemal potuchy, aká je jeho správna výslovnosť. Dvere ho našťastie vpustili dnu. Komnata bola rovnako tmavá ako včera, preto bez toho, aby sa niekoho spýtal, prútikom odhrnul hrubé závesy. Miestnosť sa presvetlila. Ihneď mu padol zrak k posteli, na ktorej ležal Potter a chrčal.

Rozbehol sa k nemu a okamžite mu začal merať pulz a zisťovať jeho životné funkcie.

Zelené oči ho sledovali pri práci spod dlhým mihalníc. Bledé pery sa skrútili do slabého úsmevu. „Vravel som ti... dnes v noci bol-"

„Nerozprávaj!" prikázal mu zamračene. Razom sa dostal do svojho liečiteľského módu.

Potter bol zrejme nahý, len tenká biela prikrývka mu zakrývala spodnú časť tela. Na jeho vypracovanej hrudi boli hlboké škrabance od poriadne dlhých nechtov. Z roztrhanej pery mu tiekol úzky pramienok krvi. Okrem týchto povrchových zranení mohol svojim profesionálnym okom zachytiť i dozvuky kliatby Cruciatus. Jemný tras a ťažké nádychy hovorili za všetko. Navyše jeho diagnostické kúzla zaznamenali i veľmi nízku imunitu, čo bol iste následok rozličných kúziel použitých na jeho osobu.

Z tašky si vytiahol misku, ktorú kúzlom zväčšil a vylial do nej obsah flakónu slabomodrej farby. Zmes zamiešal tenkou sklenenou tyčinkou a následne v nej namočil čistú handričku, ktorú prikladal na hlboké škrabance a rezy od noža alebo nejakého kúzla.

„Bude to štípať," upozornil ho a jemne mu rany obmýval. Jeho ruky sa pri práci mierne triasli, snažil sa tento tras dostať pod kontrolu, no nikoho zdravého by to, čo Draco práve videl, nenechalo chladným. To čo sa dialo Potterovi by neželal nikomu. Bolo to nehumánne, zdrvujúce, choré... Potter nedával najavo nijakú bolesť. Len sem- tam mu spoza pootvorených pier unikol povzdych.

Ani si nevšimol, že ho Potter stále pozorne sleduje. „Nikdy... by som ťa netipoval na lieči-teľstvo, ale musím uznať, že to k tebe celkom pasuje," zašepkal chrapľavo.

Draco mu niektoré hlboké rany musel zaceliť kúzlom a následne ich potrieť masťou. „Vďaka za pochvalu. Pekne ťa doriadil," odvetil mu a snažil sa zachovať všetku profesionalitu, keď sa dotýkal jeho vskutku dokonalého tela. Vplyv Temného kráľa a výcvik, ktorým si prešiel mu vyformoval dokonalú muskulatúra. Ten hadí ksicht si z neho skutočne spravil šukaciu hračku. Striaslo ho pri predstave, že Potter musel znášať... jeho... toho tvora... blé...

Potter sa uhol jeho pohľadu, keď mu začal ošetrovať tvár, na ktorej sa rysovali slabé modriny. Temný kráľ ho upozornil, že nechce, aby bola Potterova tvár poškodená. Očividne mu veľmi záležalo na tom, aby si zachoval atraktivitu, do ktorej dospel, pretože čert do vezmi, Potter atraktívny teda bol! Nemohol si pomôcť, bol v miernych rozpakoch. Vôbec nečakal, že preňho bude tento zjav niekedy príťažlivý, no opak bol pravdou. Táto práca bude ešte poriadne ťažká.

„Ešte vypi toto," k ústam mu priložil sklenenú nádobku s elixírom na následky Cruciata.

Potter sa nepýtal čo to je. Jednoducho urobil tak, ako mu nakázal. Celý obsah vypil na jeden raz a oprel sa do vankúšov. Ako ho tak sledoval mohol skonštatovať, že takmer s tými vankúšmi splýval. Jeho koža necítila lúče slnka dlhé roky.