Stratený v temnote (DM/HP/SS; Harry Potter, SK) ✓

5. kapitola - Večierok Temného kráľa

Nasledujúce doobedie sa vydal do Harryho komnaty. Našiel ho v bezvedomí a trpel takmer litrovou stratou krvi. Ten hadí ksicht vážne nevedel, kedy má dosť!

Našťastie nebol nahý, takže pravdepodobne ho neznásilnil. Od toho hrozného incidentu, Harryho už viac nahého nenašiel. Draco sa snažil nájsť miesto, odkiaľ mu Temný kráľ krv odobral, keď dopĺňal svoju magickú silu – priamo z tepny na rukách. Okamžite mu rany zacelil a zaviedol mu do žíl dokrvovací elixír.

Sadol si k nemu a bozkal ho na studené čelo. „Už čoskoro, Harry... už čoskoro budeš vonku."

Harryho bezfarebné pery sa slabo pousmiali. „Dra-co..." zašepkal.

Draco ho pohotovo chytil za studenú dlaň. „Som tu," potvrdil mu. „Prečo ti dnes vzal toľko krvi?"

Harryho oči ostávali zavreté. Musel byť poriadne vysilený. „Hovo-ril... niečo o... napa-dnutí nejakého muklov-ského mesta," dostal zo seba a unavene pootvoril oči.

„Parchant..."

Zelená sa naňho spoza atramentových mihalníc pozerala. „Dnes... by... mal... priviesť Teddyho... v tomto... stave sa s ním... nezvládnem... hrať," nachvíľu zastavil a olízal si suché pery. „Mohol... by... si ostať?" spýtal sa prosebne.

Draco len prikývol. „Iste, nemám nič na pláne."

Harry sa vyčerpane pousmial. A Draca tieto jeho drobné úsmevy nepredstaviteľne tešili.

Teddyho priviedli škriatkovia krátko nato. Ten chlapček bol plný energie a ihneď skočil Harrymu na posteľ.

„Zase si zjedol veľa sladkostí, Harry?" spýtal sa a zvalil sa naňho.

„Uf, áno... neviem si pomôcť."

„Pán liečiteľ," chlapcove zelené očká pozreli priamo naňho, „mali by ste mi dávať na krstného väčší pozor. Nemôže jesť toľko sladkostí... ach, jaj," povzdychol si a tou strapatou hlavou sa naklonil k Harryho uchu. Snažil sa zrejme šepkať, ale Draco jeho slová i napriek tomu zachytil.

„Neboj sa, Harry, aj ja zjem veľa čokolády a zmrzliny, ale Mimi ma vždy pred sladkým prinúti zjesť mäsko a zeleninu. Skús to aj ty, aby ťa stále to bruško nebolelo. Ale vieš čo? Určite nejedz brokolicu!" vyplazil jazyk a frkol ním.

Harry sa i napriek slabosti žiarivo usmial. „To som... rád, že aspoň... niekto je taký... rozumný a je zeleninu..."

„Áno," rúčkou ukázal do výšky. „Veď si hovoril, že keď budem riadne jesť, vyrastiem až do takejto výšky," usilovne rúčku naťahoval.

„Takže sa o te-ba Mimi a Bink sta-rajú dobre?"

Teddy mávol rukou a začal po posteli skákať. „Áno, stále mi nosia nové hračky a knižky, sú super!"

„Povedal by si mi, ak by ti niekto ubližoval, však?"

„Ánoooo!" zvolal a takmer by spadol z postele, keby ho Draco nechytil.

„Pozor skokan," upozornil ho a posadil ho na posteľ.

„Hups," zašepkal. „Dnes potrebujete pomoc, pán Malfoy? Myslím, že to liečiteľstvo ide aj mne..." zelené očiská naňho hľadeli. Bolo také mätúce, keď boli úplne totožné s tými Harryho.

„Dnes mám za úlohu dávať pozor, aby tvoj krstný pil veľa tekutín."

A takto pokračoval celý deň. Hrali sa, najedli sa a deň zavŕšili čítaním, ktoré opäť ostalo na Dracovi, lebo Harry bol už v polospánku.