Stratený v temnote (DM/HP/SS; Harry Potter, SK) ✓

9. kapitola - Zrada

Draco sa triasol – triasol sa tak veľmi až mal pocit, že mu onen tras spôsobí smrť. Nedokázal sa pohnúť – nohy akoby mal z olova. A vnútro sa mu pomaly menilo v ľad, ktorý ho obaľoval a spôsoboval mu nevídanú bolesť, pocit strachu, zrady a šok.

„NIE!" Srdcervúci výkrik mužského hlasu znel tlmene aj keď sa ozval len kúsok od neho.

Hľadel na svoj majetok, na svoje dedičstvo, ktoré mu navždy odnášali preč magické plamene. No majetok nebol dôležitý, tá budova už vonkoncom nie... dôležitý bol ten malý chlapček, ktorý mal na nich v zámku čakať.

„Nie... nie... nie," šepot, ktorý sa ozval opäť vedľa neho mu spôsoboval muky. V tom hlase bolo toľko bolesti a utrpenia, že to hádam nebolo možné uniesť, nie keď osobu, ktorá to utrpenie prežívala, miloval.

Prisahal Harrymu, že Teddy bude v bezpečí, prisahal mu, že o jeho zámku nik nevie, a teraz sa cítil ako odporný zradca! Cítil sa zodpovedný za to, že smrťožrúti narušili ochrany jeho sídla. Matka ho musela zradiť, iste vyzradila jeho smrťožrútskemu otcovi oblasť jediného miesta, kde mohli byť skutočne v bezpečí – miesta, kde malo byť dieťa, ktoré pre Pottera znamenalo celý svet.

Dočerta! Mal chuť kričať, no jediné na čo sa zmohol bolo prosté státie na mieste a sledovanie tej skazy. Plamene siahali až do neba a na tvári mohol cítiť ich spaľujúce teplo. Keď si len predstavil ako sa tam ten chlapček udusil ... a čo horšie, možno ho predtým dokonca mučili. Koniec koncov, poznal metódy žoldnierov Temného kráľa.

Konečne sa odvážil – pootočil hlavou, odrhnúc pohľad od horiacej budovy. Hľadel na Harryho, ktorý urputne bojoval so Severusovým zovretím a stále sa snažil rozbehnúť priamo do magických plameňov, aby sa na vlastné oči presvedčil, že ten chlapec, ktorého toľko miloval je preč.

Harry bol očividne tak unavený svojim žiaľom, že nedokázal so Severusom viac bojovať a len bezmocne ovisol v jeho náručí, pozerajúc na onú budovu, ktorá pripomínala obrovskú fakľu.

„Určite žije... on... nedal by ho zabiť, keď ma ním môže vydierať, však?" snažil sa uistiť Harry, v zničenej zeleni jeho očí sa odrážali plamene akoby spolu s budovou spaľovali jeho vnútro na ohorené kusy bolesti.

„Momentálne nie som schopný odhadnúť plány Temného kráľa," riekol Severus chladne, no len jeho oči a pohľad, akým sa díval na Harryho prezrádzal, že niekde v hĺbi svojej zložitej, uzavretej duše, zdieľa Harryho bolesť akoby bola jeho vlastná – pretože to sa presne deje, keď človek ľúbi druhého človeka tak, ako Severus miloval Harryho a Draco to veľmi dobre vedel práve preto, že Harryho ľúbil tiež... no mal dojem, že nie takým silným spôsobom, akým ho miloval Severus...

Keď tak sledoval svojho krstného – ako pevne drží Harryho – ktorý bol momentálne mysľou niekde úplne inde, preto nebol schopný postrehnúť to ako sa naňho Severus pozeral – ako ho držal, ako ho nežne hladil po chrbte zaťatej pästi, ako sa tvárou obtieral o jeho vlasy na šiji... Každé toto nepatrné malé gesto dávalo najavo všetky tie city, ktoré k svojmu bývalému študentovi prechovával.

Draco to videl - videl to už v tej spomienke, kde trinásťročný Harry ležal na ošetrovni v bezvedomí a Severus ho ošetroval, videl to vtedy, keď si ho Severus vzal tým násilným spôsobom, kedy sa len na malú chvíľu po toľkých rokoch prestal ovládať a nechal jednať svoje skutočné pocity, ktoré sa v ňom hromadili; svoje skutočné celkom úprimné túžby, kedy odhodil tu chladnú, neprístupnú masku a vzal si to, čo tak veľmi chcel. Už chápal, čo videl v jeho očiach vo všetkých tých spomienkach -potlačovaný cit, ktorý si zrejme nikdy nepriznal ani on sám.

A kto bol Draco, aby niečo takéto narúšal? Kto bol, aby Severusovi Harryho vzal? Srdce mu bolestivo udrelo do hrudného koša, zatiaľ čo Severus Harryho vo svojom zovretí pretočil tak, aby nevidel na horiacu budovu, čelom k sebe. Smaragdy skryté za vlhkým závojom nepreliatych sĺz sa stretli s tými temnými ako nekonečná tma.