Stratený v temnote (DM/HP/SS; Harry Potter, SK) ✓

3. kapitola - Krv

Po večery si vyšiel na balkónik, tak ako mal vo zvyku, vychutnať pohárik kvalitnej whisky. Bol labužníkom, vedel si vychutnať to, čo iní do seba hádzali, aby sa opili – aké plytvanie. Šedými očami sledoval neďaleký čierny les, nad ktorým svietil mesiac sfarbený do červenkastých odtieňov. Myslel na to úbohé dieťa, ktoré tu Temný kráľ drží kvôli Potterovi. Ako sa poňho dostane? Potter vravel, že o ňom nik nevie. Nik okrem škriatkov. Prudko položil pohárik na okrúhli stolček.

„Ohava!" zvolal a čakal.

Zohavený škriatok sa okamžite objavil a vypleštenými zakrvavenými očami naňho hľadel.

„Čo si želať od Ohavy, pán liečiteľ?"

Draco si kľakol na pravé koleno a pozrel mu do očí. „Ako škriatok máš iste prehľad o všetkom, čo sa tu deje, však?"

Škriatok sa začal triasť. „Áno, Ohava vedieť veľa."

„Vieš, kde Temný kráľ skrýva dieťa menom Teddy?" spýtal sa ho napäto.

Ohava sa začal obzerať a z očí mu začali tiecť slzy veľkosti hrachu. „Ohava nesmieť prezradiť, Ohava musieť potrestať... Ohava niečo započuť, pane. Ohava nevidieť dieťa... Ohava len počuť od druhých škriatkov..."

„Výborne," usmial sa a chytil ho za útle pliecko. „Vieš, kde to dieťa drží?"

Ohava si začal naťahovať dlhé dotrhané uši. „Ohava nemôcť prezradiť..."

„No tak, upokoj sa. Temný kráľ predsa nevie, že vieš o tom dieťati, takže ti nemohol zakázať o ňom hovoriť, smieš mi to povedať," naliehal.

Škriatok sa trochu upokojil, no neprestával plakať a rukou sa štípať do kože. „Ohava len započuť, že dieťa skrývať v západnej časti panstva... v malej veži," pišťal.

Draco sa usmial a zachytil mu ruky, aby si prestal ubližovať. „Ohava, počúvaj, nemáš si prečo ubližovať. Neurobil si nič zlé. Ako som povedal, Temný kráľ ti nezakázal o tom dieťati rozprávať, pretože ani nevie, že o ňom vieš, dobre?"

Ohava prikývol, až mu uši padli do tváre. „Lord liečiteľ, byť veľmi dobrý na Ohava..."

„Ani nevieš, ako si mi pomohol."

♠♣♠

Draco zaspával vo svojej posteli a premýšľal. Malá veža v západnej časti panstva. Veží je tu len striedmo, takže nájsť by ju nemal byť veľký problém. Horšie bude dostať sa do západnej časti nepozorovane a prejsť cez ochrany, ktoré budú nepochybne na veži aktivované. Súrne potreboval Severusa. Jeho krstný otec sa určite ako Pánov obľúbenec, na panstve vyznal lepšie a čo je dôležitejšie, jeho magické schopnosti sú veľmi rozsiahle. Ak sa niekto má dostať do veže zapečatenej kúzlami Temného kráľa, tak je to Severus.

Ďalšie ráno presne o desiatej prišiel za Potterom, ktorý bol opäť dobitý a dokaličený. No ani zďaleka na tom nebol tak zle ako včera. Keď mu doliečil poslednú ranku, Potter sa s úsmevom posadil.

„Zahráš si šachy?"

Draco neodpovedal a miesto toho sa začal hrabať vo svojej taške.

„Malfoy, fakt musím škemrať, aby si si som mnou zahral poondiate šachy?"

„Vydrž," zamumlal a konečne našiel, čo hľadal. Hodil Potterovi, ktorý naňho vrhal podozrivé pohľady, obyčajnú škatuľku.

„Je to niečo nebezpečné?" spýtal sa prižmúrenými očami.

Draco sa zachechtal. „Sú to jahody, Potter."

Potter zodvihol obočie. „Otrávené?"

Povzdychol si. „Načo by som ťa chcel otráviť, keď ťa potrebujem."