Stratený v temnote (DM/HP/SS; Harry Potter, SK) ✓

6. kapitola - Radšej hrob ako slúžiť diablovi

Draco okamžite vedel, že je to Temný kráľ. Znamenie ho slabo zaštípalo a Harryho pravačka vystrelila k jazva na čele. Vďaka Harryho krvi, ktorú Voldemort len pred pár dňami skonzumoval, v takom množstve, sršal magickou silou, ktorú bolo cítiť v celom okolí.

Jeho krvavé oči hľadeli priamo na nich, akoby ich bol schopný vidieť skrz ich ochranné štíty. Voldemort stál na mieste hľadiac priamo na Harryho. Hadia tvár sa skrivila hrôzostrašným úsmevom, keď sa začal približovať k miestu, kde stáli.

„Musíme sa premiestniť, Sev," prehovoril Harry, zatiaľ čo stáli tesne pri sebe.

„Pokúšam sa..."

Severus ich držal za zápästia, no premiestnenie neprichádzalo.

Voldemort bol čoraz bližšie. Naraz zastavil tesne pred neviditeľnou stenou ich ochrannej bubliny. „Cítim ťa, Harry. Viem, že si tu," prehovoril. „Môžem ťa vidieť."

V kostnatých rukách zovrel prútik a namieril ho priamo pred seba. V jeho očiach sa objavila víťazoslávna iskra. Draco jasne cítil, že ich ochrany praskajú. Čochvíľa ich bude mať. Severus sa stále pokúšal  premiestniť, no len ťažko sa dostával cez blok, ktorý na oblasť musel Temný kráľ uvrhnúť. Draco si ani poriadne nevšimol, kedy mu Harry vytrhol z rúk prútik. Namieril ho smerom k nebu a vzápätí z neho vystrelil modrý lúč, ktorý sa prepojil z ich rúcajúcou sa ochrannou bublinou.

„Dlho ho neudržím, Severus!" riekol a Draco postrehol ako sa mu po chvíli roztriasla ruka, v ktorej držal prútik. Temný kráľ podľa všetkého mohol vidieť len Harryho. A Draco len s desom sledoval ten odporný pohľad dravca, ktorým Harryho prepaľoval. Nechcel vedieť, čo by sa Harrymu stalo, ak by sa opäť dostal do jeho rúk.

Draco Harryho prichytil, keď sa mu začali podlamovať kolená. Severus ich stále držal a mal pevne zatvorené oči. A keď si už myslel, že ich ochrana iste padne, pocítil známe pošteklenie v žalúdku. Voldemort sa stal len rozmazanou machuľou.

A opäť sa premiestňovali v zbesilom tempe. Dracov svet bol tvorený len zo šmúh a farebných obrazcov. Nevoľnosť začínala byť horšia ako po prvý premiestňovací maratón toho dňa, zrejme preto, že teraz trval omnoho dlhšie. Temný kráľ im bol tesne v závese a Draco cítil ako Severus slabne čoraz viac. Už len to, že ich premiestnil z močarísk, ktoré isto Voldemort zaistil proti premiestňovaniu, bolo dych berúce, ale muselo mu to zobrať neuveriteľne veľa sily. Uvažoval, že by sa mohli premiestniť do jeho zámku v Belfaste, kde bol momentálne aj Teddy, ale túto myšlienku ihneď zavrhol, keď si uvedomil, že Temný kráľ sleduje ich stopu a ak by sa tam premiestnili mohli by Teddyho ohroziť. Boli naozaj v ošemetnej situácii.

Ak pochopil správne ich predošlí rozhovor o Ráde Blesku, tak potom by bola najlepšia možnosť premiestniť sa do ich základne, ktorá bola určite chránená tými najmocnejšími ochrannými kúzlami, keďže sídlo ich Rádu nebolo doteraz objavené, a to mal Temný kráľ pod palcom úplne všetko. Podľa Dracovej logiky by nemal byť až taký problém dostať sa tam, keď boli so samotným vodcom oného Rádu. I keď Severus spomínal, že ho odtiaľ vyhodili, no členovia Rádu ho predsa nemohli len tak vyhodiť. Hlavné slovo musel mať líder, čo bol samozrejme Harry, takže by malo byť v jeho moci prinútiť ochrany, aby Severusa pustili a rovnako tak, aby vpustili i Draca. A vtom, akoby mu Harry čítal myšlienky.

„Základňa Rádu, Severus... to je naša jediná možnosť," započul jeho hlas akoby z veľkej diaľky, niekde v medzipriestore, v ktorom sa neustále premiestňovali. Nepočul Severusovu odpoveď, ale pocítil zmenu tlaku. Dostal strach, že by sa mohli rozštiepiť, ale ten pocit zrazu ustal a uvedomil si, že jeho svet už netvoria len rozmazané šmuhy a že zem pod ním je pevná a stála. Ďalšie, čo si uvedomil bolo, že ležal na zemi – nuž, bol rozpleštený na zemi.