Stratený v temnote (DM/HP/SS; Harry Potter, SK) ✓

10. kapitola - Rituál

Keď sa prebral, mal príšerne sucho v ústach. Jazyk sa mu lepil o podnebie a mal pocit, že mu niekto do hrdla nasypal piesok.

„Teddy, chlapček môj, povedz niečo." Začul tichý, chrapľavý hlas.

Otvoril slzami zlepené oči a zistil, že leží na zemi zababušený vo svojom vlastnom habite. Na druhom konci cely sedel vyčerpaný Severus a so smútkom pozoroval scénku, ktorá sa odohrávala v susednej cele.

Draco sa pomaly posadil a očami zablúdil k Harrymu, ktorý v náručí pevne zvieral malé, ochabnuté telo. Teddy mal miesto, kde sídlili oči, zaviazané špinavým kusom látky, ktorý bol určite odtrhnutý z Harryho habitu.

„Už ti nikdy nikto neublíži, prisahám... len sa vráť ku mne... prosím, vráť sa ku mne..." chrapčal Harry zničene, tisnúc si Teddyho k sebe.

Ak by Teddy pravidelne nedýchal, vyzeral by ako mŕtvy – čo našťastie nebol. Draco si pripadal ako väzeň v nejakej nekonečnej nočnej more. Skončí sa to niekedy? Keď si predstavil, aký rozprávkový život vo Viedni vlastne mal, akoby to bol celkom iný život, ktorý žil v nejakom inom vesmíre.

„Priviedli ho asi pred hodinou," pošepol Severus, pozerajúc naňho. „Je to oveľa horšie než som predpokladal."

Draco prikývol, postavil sa, pričom si pomáhal rukami a stenou. Dotackal sa k Severusovi a posadil sa vedľa neho.

„Koľko som bol mimo?" spýtal sa zachrípnuto a vďačne prijal krčah s vodou, ktorý mu Severus podal.

„Mohlo to byť zhruba päť, šesť hodín," informoval ho krstný a odložil nádobu na zem.

Draco prekvapene zodvihol obočie. Žiaľ ho musel poriadne vyšťaviť, keď prespal toľko hodín. Zrak mu padol do druhej cely – Harry jednou rukou pustil Teddyho a začal si vyzliekať habit, do ktorého toho drobca zabalil až po uši. Draco si opäť raz uvedomil, aká hrozná zima tu je. Zuby mu drkotali a ruky mal úplne ľadové. Bol nesmierne rád za svoj kvalitný habit.

„Odpusť mi to, maličký... odpusť mi..." šepkal Teddyimu do vláskov.

Chlapček Harryho zrazu pevne chytil svojou malou bledou rukou.

„Teddy?" spýtal sa Harry napäto. „Som tu s tebou, už ťa nikdy neopustím, nikdy."

Teddy ho pustil, pomrvil sa v jeho náručí, chvíľu nemotorne ohmatkával Harryho hruď, až si nakoniec omotal rúčky vôkol jeho krku, tak pevne, že to Harryho muselo dusiť, no bolo mu to celkom očividne jedno, pretože ho pevne objal a hladkal ho po chrbte.

„Šššš... už som tu... som tu," šepkal mu pri ušku, zatiaľ čo ho chlapček zvieral ako kliešť.

To bolo rozhodne dobré znamenie, aj keď zatiaľ nerozprával. Ten chlapček si ešte bude musieť prejsť dlhou cestou, no pokiaľ bude mať Harryho, zvládne to. Draco ešte chvíľu sledoval tých dvoch, až sa nakoniec začal rozhliadať po cele. Musia ujsť , táto nečinnosť ho ubíjala.

„Aký je plán úteku?" spýtal sa zamračene.

„Budeme musieť čakať a využiť najlepšiu situáciu, aká sa nám na útek naskytne," prehovoril Severus chladne.

Harry sa zrazu postavil, s Teddym v náručí a podišiel k mrežiam, ktoré delili ich žaláre. Posadil sa a vzhliadol na nich. „Mám plán," riekol len, neustále hladkajúc Teddyho chrbát.

Draco zavadil pohľadom o Severusa, ktorý sa zamračil. „A mieniš nás o ňom informovať?" spýtal sa sarkasticky.

Harry sa uškrnul. „Nezobral mi toľko krvi, aby moju mágiu dokázal celkom vyčerpať. Skúsim odtiaľto Teddyho premiestniť do základne Rádu."