Night changes /SK/

Prológ

„Nie, nepovedala," otrávene som zopakovala už stýkrát.
„Musel sa ťa to predsa pýtať!"
„Sakra áno, to neznamená, že som mu to všetko vyklopila ako na tácke a nemám, dopekla, ani v pláne mu niečo vravieť," vyštekla som a tresla o zem papiere, ktoré som držala v ruke. Každý sa rozletel do inej strany až napokon do posledného pristáli na dlážke mojej izby. Chvíľku som ich sledovala a potom som sa hodila na posteľ. Rukami som si zašla do vlasov a snažila sa upokojiť.
„Neverím ti," ozvalo sa po chvíľke ticha.
„Never," odvrkla som, na čo sa počet osôb v miestnosti znížil iba na jednu. Začula som zdola ešte dokonalé tresnutie dvermi, takže som vedela, že odišiel. Aj by som sa na tomto celom zasmiala, keby tá situácia nebola tak veľmi komplikovaná. Erik Johnson, brat školskej kráľovnej Terry Johnsnovej a zároveň moja bývalá platonická láska, je tou istou osobou, ktorá tak ukážkovo trieska dverami. Najradšej tými mojimi. Zavrčala som a s povzdychom kopla do papiera, ktorý bol v dosahu. To, že som celú tú prácu robila týždeň a že mi to zajtra treba odovzdať, mi bolo momentálne jedno. Postavila som sa a prešla ku oknu, aby som sa uistila, že sa to jeho namyslené ego naozaj odviezlo preč. Naštvane som pokrútila hlavou a odišla na toaletu. Boli by ste prekvapení, akú haldu informácií sa tam môžte dozvedieť. Najmä na tých školských toaletách. Odporúčala by som nevychádzať pokiaľ šíritelia týchto klebiet s určitosťou nevyjdú von. Niekde tam sa totiž začala aj táto komédia.
flashback
„Neviem o ničom, navyše pochybujem, že by to bola pravda," prevrátila som očami a prehrabovala sa v skrinke.
„Mám opodstatnený dôvod na to, aby som si to myslel. Taká suma peňazí ti nemizne každý deň," oponoval.
„Možno si to požičala Penny a.. "
„Jasné, Arin, bežne si moja sestra vezme moju kreditku a ide s ňou plieniť obchody. Jednak má svoju, jednak nevie kód.“
Vybrala som knihu, ktorú som hľadala, zavrela som skrinku a skúmavo naňho pozrela.
„Silne pochybujem, že by to bolo ako vravíš. Len preto, že si Larissu odmietol, by ti vyrabovala polku účtu? Ako by k nemu vôbec získala prístup? Rozmýšľaj trochu, na toto je ona prikrátka,“ povzbudivo som sa naňho usmiala. Tá otázka mi aj tak vŕtala v hlave. Pred týždňom mi totiž James, môj už niekoľko rokov najlepší kamarát, oznámil, že mu začali miznúť peniaze. Bolo to divné, pretože viem, že cez internet nenakupuje a celkovo si na toto dáva pozor. Jeho rodičia vlastnia veľkú firmu, a tak patrí medzi najbohatších ľudí v našej škole. Nikdy sa tým však nechválil, ba dokonca by bol radšej, keby to tak ani nebolo. Avšak nájdu sa aj ľudia, ktorí na tieto veci majú "čuch", a tak sa jedna slečna rozhodla vytiahnuť pazúre a o nejakú čiastku zabojovať. James si myslí, že ju ani jeho nie neodstavilo, podľa mňa by v tom však muselo byť zakomponovaných prinajmenšom desať ďalších ľudí.
„No neviem,“ povzdychol si. Krátko som sa pozrela na hodinky, ktoré hlásili začiatok hodiny o päť minút.
„Prepáč, budem musieť ísť, vidíme sa na obede. Drž sa,“ ospravedlňujúco som sa naňho usmiala a narýchlo ho objala.
Pridala som do kroku, aby som stihla ešte zastávku na toaletách, kým začne hodina. Vošla som do voľnej kabínky a zamkla dvere. V hlave sa mi stále premietal rozhovor s Jamesom. Možno má pravdu, možno to skutočne bola ona. Ale nechce sa mi veriť, že by bola schopná až niečoho takéhoto. Zmizla už pomerne veľká čiastka peňazí a pomaly ubúdajú aj ďalej. Navyše pochybujem, že by na to prišla sama. Z premýšľania ma prerušil ostrý hlas, na ktorý som už tak alergická, že by som ho spoznala asi všade.
„Ach prosím ťa, nikto sa to nedozvie. Všetko prebehlo v tajnosti a nik o ničom nevie. Žiaden problém z toho nebude," otrávene zahundrala Terry a dokonale som si vedela predstaviť to prevrátenie očami. Mala som v pláne ísť už vonku, ale jej slová ma celkom zaujali.
„Fajn,“ rezignovala jej spoločníčka a mne skoro zabehlo. Takže predsa?
„Povieš mi aspoň, ako ste to urobili?“
Druhý hlas patril jednoznačne Larisse. Silno som privrela oči. Terry sa ironicky zasmiala.
„Samozrejme, ešte aby si sa niekde preriekla alebo by to niekto počul, že? Nepotrebujeme si s bratom narobiť problémy. Mohli by nás za to vyhodiť zo školy.“
„Vieš, že by som to nikomu nepovedala. James je na mňa dosť naštvaný už aj bez toho. A neboli by ste jediní, kto by mal problém,“ poznamenala Larissa, „a nezabudni, že tú kartu som ti zohnala ja.“
„James je na teba dosť naštvaný? Počkaj, počkaj, tebe to odkedy vadí? Nebodaj si sa nám tu zamilovala.“
„Čo? Nie,“ zaznela odpoveď, „ale na to, aby som ho oddelila od Rebeccy potrebujem aj jeho.“
Po miestnosti sa rozľahol smiech. Akonáhle som začula svoje meno, zmrazilo ma a pred očami sa mi zahmlilo. Čo má toto znamenať? Nasucho som pregĺgla. Letmo som pozrela na hodinky, ktoré oznamovali, že za dvadsať sekúnd začína hodina. Potichu som zanadávala, vzhľadom na to, že ďalšiu hodinu máme s učiteľkou, ktorá rozdáva celkom slušné tresty. Raz prinútila spolužiaka urobiť sedemdesiat klikov a ešte mu dala neospravedlnenú hodinu, len za to, že mu prišla SMS, ktorú si ani nepozrel. A navyše nás učí chémiu.
Bez rozmýšľania som vybehla von z kabínky, čo som vzápätí oľutovala. Aj keď výraz oboch dievčat bol na nezaplatenie a za iných okolností by som sa na tom asi aj zasmiala.
„Ty tu čo robíš?“ Sykla Terry.
„Čakám na vlak,“ prevrátila som oči, „čo asi sa tu robí?“
Nebola som z tých ľudí, ktorí klopili oči aj uši, len čo sa na nich pozrela. Práve naopak. Zakaždým, čo mala pokusy o nejaké veľmi zaujímavé rozhovory, som ju hravo odbila. Tentokrát som však mala srdce až v krku.
„Za toto zaplatíš.“
Iba som spýtavo nadvihla obočie, v snahe nedať na sebe poznať nervozitu.
„Som zvedavá, čo James povie na to, keď sa dozvie, že si doňho zamilovaná a kvôli zlomenému srdiečku si nám tak trochu pomohla s prevodmi,“ víťazoslávne sa uškrnula.
„Škoda, že nič z toho nie je pravda a že žiaden dôkaz nemáš,“ nedala som sa.
„To si len myslíš.“
„A čo ak som si celý tento váš rozhovor nahrala?“ Nevinne som sa usmiala, vytiahla mobil z vrecka a spokojne s ním zamávala, aj keď som vedela, že riskujem veľa.
Stáli sme oproti sebe ako tigre v klietke a na Terry bolo badateľné, že znervóznela.
„Nenahrala.“ No znelo to, ako by chcela presvedčiť len samú seba.
„Určite?“ Podvihla som jedno obočie, otočila sa na opätku a odišla.
end of flashback

Rukami som si prehrabla vlasy a povzdychla si. Odkedy som zistila, čo je vo veci, začal sa sypať problém na problém. Na hodinu som vtedy prišla asi po piatich minútach od zvonenia, čo naša drahá pani profesorka považovala za totálny vrchol drzosti, takže som skončila s neospravedlnenou hodinou, poznámkou a týždeň som musela pomáhať upratovačkám. Terry ma začala vydierať, keďže sa jej netušímako podarilo vziať mi mobil a zistila, že som predsa len nič nenahrala. Škoda, že mi to vtedy nenapadlo. Obaja aj s Erikom sa však trasú od strachu, aby som Jamesovi niečo nepovedala, no s tým som sa však pohádala, takže aj keby som veľmi chcela, nehodlá ma počúvať. A napokon je tu Larissa, ktorá ma chce zrejme 'odstrániť' z hry, ktorú ani nehrám a začala uvažovať, či Jamesa skutočne nemám radšej než by som mala mať. Skvelé. Tieto posledné dni sú vážne veľmi produktívne. Stihlo sa pokaziť asi všetko, čo sa len mohlo.
Vzala som z vešiaka bundu, obula si tenisky a vybehla som von. Musím si aspoň na chvíľku prevetrať hlavu. Za domom sa nachádzala rozsiahla lúka a na jej konci malý lesík. Namierila som si to tam. Vlasy mi mierne viali vo vetre a tráva mi šuchotala pod nohami. Bol už október, no vonku bolo ešte celkom teplo, aj keď príchod jeseň už bolo cítiť. Automaticky som zamierila po vyšliapanej cestičke až ku dobre známemu mestu. Za pár minút som ho už zbadala. Bol už trochu starý a ošarpaný, keďže tu stojí okolo dvanásť rokov, ale stále to bol môj milovaný domček na strome. Vyšplhala som sa hore po rebríku a odopla si náramok z ruky. S letmým úsmevom som sa naň zahľadela. Vyrobili sme ich aj s Jamesom, keď sme boli malí a zavesili sme na ne malé kľúčiky od tohto domčeka. Odomkla som dvierka a trochu sa prikrčila, aby som vošla dnu. Sadla som si na sedací vak a podoprela si hlavu rukami. Bolo tu zavesených pár fotiek z nášho detstva. Zapozerala som sa na ne a pri jednej sa mi na tvári zjavil smutný úsmev. Na tej fotke sme boli obaja so širokými úsmevmi, akurát, keď sme venčili Ailu, Jamesovu fenku, bordérsku kóliu. Pred rokom mu, žiaľ, zomrela. Pri tej spomienke mi prišlo ľúto. Prežila som s ňou skoro celé detstvo. Po chvíli som z vrecka vytiahla mobil a vyťukala meno svojho kamaráta. Zvažovala som, či mu zavolať, a tak som si mobil pár sekúnd pohadzovala v ruke. Napokon som ho znovu odložila, oprela sa dozadu a silno privrela oči.

Prosím veľký potlesk pre:
NEW STORY by meee, yayyy! ❤️
😂😂 Mala by som asi fakt prestať jesť tak neskoro, neprospieva mi to.. 😂
*Ehm ehm* Predstavujem vám môj nový experiment, s vysokými predpokladmi na dokončenie (tí ktorí ma poznajú dlhšie here, vedia o čom je reč)!
Mimochodom, áno viem, že je to úplne ukážkový prológ, ale mala som to napísané a keďže mi nenapadá ani vhodný prológ, ani nápad na pomenovanie tejto kapitoly (lebo som veľmi kreatívny človek), tak mi zostáva len dúfať, že to všetci prežijeme 😂🤗
Budem mooocinky moc rada za každý vote, comm, radu, otázku, čokoľvek 😂❤️ A hlavne dúfam, že sa vám to bude páčiť 😊💞