Night changes /SK/

*Kapitola 9*

Hlavou sa mi preháňali myšlienky, ako mi Matt spomínal všetky hrôzy, ku ktorým by mohlo dôjsť. V hrdle som mala sucho, vlasy mi viali vo vetre a šľahali mi do tváre, no ja som ich nevnímala.
„Vieš, nevedel som, že si mám tvoje slová typu "je mi ukradnutá" alebo "som na vašej strane" hádzať do prekladača. Očividne sme to obaja pochopili inak, že?" Jeho hlas znel až príliš pokojne. Len tam tak stál a premeriaval si nás pohľadom. Ešte stále opretý o moje auto. Zamračila som sa.
„A ty, slečna? Čo na to asi len povie James? A čo povedia na to tvoji rodičia, keď vy dvaja poletíte zo školy s mastnou pokutou za neoprávnené použitie hasiacich prostriedkov?"
Krátko som pozrela na Matta, ktorý bol o pár odtieňov bledší.
„To nemôžeš," ozval sa.
„Kto mi v tom mieni zabrániť?" Uškrnul sa a ja som si pripomínala pohárik. Pohárik, z ktorého sa vyvretá voda začína pýtať von. Vo vrecku som nahmatala mobil a opatrne zapla nahrávanie.
„Už ste minuli všetky Jamesove peniaze, že nemáš na vlastné auto, alebo z akého dôvodu mi oxiduješ pri tom mojom?"
„Ale, princezne sa rozviazal jazyk.. Jamesove peniaze fakt nie sú tvoja starosť. A tvoje auto? Nuž, skús mi to zakázať." Ten jeho povýšenecký úsmev jednoducho nemizol.
„Vieš, ja toho skúsim viacej, len tebe sa to hádam páčiť nebude," nevinne som sa usmiala, na čo zvedavo nadvihol obočie.
„Napríklad?"
„Napríklad by si túto slečne mohol vysvetliť, čoho sa to vlastne dopustila," vmiešal sa do rozhovoru Matthew.
Pobavene som pokrútila hlavou. „Ale to je v pohode. Bohate bude stačiť, keď to objasní na polícii. A to ešte nerátam krivé obvinenia, no nie?"

„Nie si nejaká drzá, na to, že ťa čaká vyhadzov?" 

„Neviem, kto tu má tú drzosť urážať mňa, keď za to všetko, čo si urobil, by si už mal dávno hniť v base," nadvihla som obočie a zabodla sa doňho pohľadom.

„Možno," nevinne sa usmial, „ale koľká škoda, že nemáš žiaden dôkaz."

„Moje slovo proti tvojmu?" Nadhodila som. Viedli sme slovný boj, ktorý mal Erik dopredu prehratý. Vďakabohu za tieto dnešné schopnosti mobilov. Stále som však nemala dostačujúci dôkaz. Práve keď sa môj protihráč nadýchol, že niečo povie, odbočil na príjazdovú cestu červený mercedes a za ním policajné auto. Tep sa mi musel kvalitne zvýšiť, krv mi bubnovala v žilách a srdce sa mi rozbúšilo ostošesť.

„Veľa šťastia, keď budeš pri tom "tvojom slove proti môjmu" objasňovať, prečo na zázname z kamier odomykáš Jamesovu skrinku a vyťahuješ jeho veci. A ty, Matthew? Pamätáš si na hasiace prístroje a predaj drog?"

„Nemôže ti to takto prejsť! Za celé štyri roky šikany, nemôže! Všetko, čo ste urobili aj s tvojou hlúpou sestrou.. To jednoducho nie je fér.."

„Niečo ti prezradím.. Život nie je fér. Stačí pár šikovných ľudí, ktorí ti niečo dlžia a už máš v rukách aj falošné video, aj falošné doklady, aj všetky dôkazy, ktoré potrebuješ. Už to, že tie drogy boli moje alebo nápad s hasičmi Terrin, to sa nedozvie už nik. Podstatné je iba to, že to celé ste spáchali vy dvaja, povedzme, zo žiarlivosti na.. Jamesa? A Ari, nabudúce mi skús veriť, keď ti poviem, že so mnou nevyhráš. Vlastne, ak nejaké nabudúce vôbec bude," s víťazoslávnym úsmevom sa vystrel a pohľadom vyhľadal policajtov, ktorí ešte sedeli v aute.
Matthew mal tvár skrytú v dlaniach a ja by som ho najradšej začala utešovať, ale všetko by som tým pokazila.
Vystúpila som z auta a odhodlane som sa usmiala na Erika, ktorý iba nadvihol obočie. Pristúpila som bližšie k nemu a kútikom oka sledovala, ako sa policajti blížia ku nám. Nahla som sa ešte bližšie, a tak naše tváre delilo iba pár centimetrov. Dokonale som počula Erikov zrýchlený dych i videla jeho prekvapený pohľad.
„Toto si zapamätaj, pretože takto blízko pri sebe dievča neuvidíš ešte dlho. A ver mi, naozaj nechápem, ako si sa mi mohol páčiť," sladko som sa usmiala a odtiahla vzápätí.
„Slečna, zatýk.."
„Aj vám pekný večer, pán policajt," skočila som mu do reči, „ušetrite si tú námahu, vyšetrovania bude ešte dosť. Začala by som asi skúsenejšími falšovateľmi."  Z vrecka som vytiahla mobil, na ktorom som vypla nahrávanie a uložila to pod názvom Dôkaz. Policajtovi som podala telefón a hoci na mňa pozeral najprv zmätene, o pár sekúnd zapol nahrávku a nasadil putá môjmu rovesníkovi. 
„To.. To nie je možné, to som nebol ja, veď to ani nie je môj hlas!" Erik sa zúfalo snažil zachrániť situáciu, no policajt iba pokrútil hlavou a odviedol ho do auta spolu s jeho sestrou, ktorá už ľutovala, že sem prišla. Mne oznámil, že si mám zajtra prísť po telefón na policajnú stanicu, kde zároveň spíšeme výpoveď a to bolo zatiaľ všetko.
Matthew vystúpil z auta a so zmäteným výrazom zostal pozerať do prázdna.
„Čo je, nebodaj ti bude chýbať?" Podpichla som ho.
„Len mi nejde do hlavy, že sme pred pár minútami mali skoro putá na rukách a.. Že ako ti to v tom šoku mohlo napadnúť to nahrať.."
„Už som raz oľutovala, že som to nespravila. Asi som sa poučila," uškrnula som sa. Na to sa krátko zasmial a chápavo prikývol.
„Ale musím uznať, nebolo mi všetko jedno, keď si prišla k nemu." 
„Ach, prosím ťa, veď vieš, že som to vždy túžila urobiť," odvetila som afektovaným tónom a mávla rukou. Chvíľu sme sa obaja snažili tváriť vážne, no po pár sekundách sme vyprskli do smiechu. 
Na druhej strane to bol zvláštny pocit, že to zašlo takto priďaleko. Devätnásťročný chalan skončí na polícii za všetko trápenie, ktoré nám narobil za štyri roky. Len malý kúsok nás s Mattom delil od toho, aby sme na jeho mieste boli my. Človek by čakal, že sa to jednoducho len utrasie, nanajvýš s nejakým pokarhaním v škole, a život by šiel spokojne ďalej. So strednou by odišiel aj Erik s Terry a Larissou a prišla by nová etapa. Miesto toho teraz stojíme v chladnej novembrovej noci vonku, sledujeme vzdialujúce sa policajné auto, opustený Terrin mercedes a opierame sa jeden o druhého. Minimálne túto poslednú časť by som nebola čakala, preto je to stále zvláštny pocit a asi sa mi nikto nemôže čudovať, že sa cítim mierne nesvoja a neviem, čo robiť. 
Trochu som sa od Matthewa odtiahla a usúdila som, že bude lepší nápad, ak už pôjdem domov. Poďakovala som sa mu za pomoc s matikou a sadla do auta. Matt mi ešte kýval, kým som neodišla z ulice, na čo som sa mimovoľne usmiala. Zvýšila som hlasitosť rádia a sledovala blikajúce nočné mesto, čo mi pomáhalo vypnúť všetky myšlienky.