Night changes /SK/

*Kapitola 3*

„Ari, počkaj, prosím!“
Rýchlym krokom som míňala ulicu a náhlila sa ku zastávke metra. Potrebovala som sa dostať čo najskôr domov. Matthew ma už od školy naháňal, ľudia za nami otáčali zvedavo hlavy, no ignorovala som to. Po tom, ako mi James prezradil, čo sa dozvedel, som myslela, že neobsedím na stoličke a jednoducho zdrhnem. Matt sa celý čas snažil dostať ku slovu, ale statočne som sa mu vyhýbala.
On jej robil komplica. Larisse. Využil to, ako mu James kedysi veril. Využil ich priateľstvo, aby to použil proti nemu.
Terry s Larissou začali žiarliť, že nie sú už natoľko populárne, ako to bývalo. Čiastočne aj kvôli Jamesovi, ktorého si v poslednom čase veľa ľudí obľúbilo. A ja sa im nečudujem, chalana s takýmto veľkým srdcom človek nenájde na každom rohu.
Napriek tomu, že je bohatý, nemá za potrebu to roztrubovať všade, kam ide. A aj keď by nemal problém získať si každé jedno dievča, na ktoré sa pozrie, nerobí to. Larissa si dala záväzok, že si ho získa. Najmä mala podozrenie, že medzi mnou a ním nie je len priateľstvo, ako všetkých zvedavcov večne presviedčame. No Terry dostala nápad, že to medzi nami dvoma skoncujú úplne a ešte z neho vyžmýkajú nejaké peniaze. Veď prečo by ich nemohol trochu porozhadzovať, že? A Matthew sa im zjavne nadšene hodil do narúče a vysypal zo seba všetko, čo len chceli a potrebovali vedieť. Informácií mal dosť. Bez neho by sa nepohli nikam. Zapadol do skladačky na každý milimeter. A teraz ma tu chce presviedčať akože o čom? Nie len, že utrpelo moje priateľstvo s Jamesom, James mal z toho problém dokonca aj doma a zasiahlo to až jeho rodičov. Tá zmiznutá čiastka veru nebola malá. Chceli to riešiť s políciou, no nemali žiaden dôkaz, že tú kartu niekto ukradol. A ešte dokonca mal na ňu dotyčný aj prístup, že? Nikomu by ani vo sne nenapadlo, že sa stane to, čo sa stalo.
A stačila jedna bolestivejšia bitka a Erik to Jamesovi vysypal ako na tácke. Aké jednoduché. Síce stále netuším, ako sa im podarilo "dokázať", že v tom mám prsty ja, no to už riešiť nejdem.
„Arin,“ začula som za sebou zúfalý hlások, tentokrát oveľa bližšie pri mne. Akonáhle sa mi do uší dostala prezývka, ktorou mi hovoril ešte niekoľko rokov dozadu, takmer mi zabehlo a moju hlavu nahradil kolotoč.
Chytil ma za predlaktie a otočil ma k sebe. V márnej snahe som sa snažila vytrhnúť sa mu, jeho stisk bol však príliš pevný. Napokon som to vzdala a pozrela mu prudko do očí. „Daj mi pokoj, Matthew,“ zavrčala som, ale s ním to ani nepohlo. Celý čas na mňa iba hľadel. V duchu som zastonala. Ako sa môže takto správať? Človek, ktorého som poznala lepšie ako samu seba, ma takto zradí, teda nie len mňa, a potom sa tvári akoby mi len vysvetľoval, prečo so mnou nemohol ísť predošlý deň vonku.
„Prosím ťa, daj mi ešte šancu. Nechaj ma ti to vysvetliť,“ šepol.
„Dostal si ich viac než dosť. A premrhal si ich. Koľkokrát som ti vravela, aby si im neveril, prosila som ťa, aby si bol znovu pri mne, pri nás.. A ty urobíš toto,“ hlas mi pomaly zlyhával. Otváral mi staré rany, ktoré sa pred pár rokmi len ťažko zahojili. A poriadne do nich prisolil. Prirodzene, že ma bolelo stratiť najlepšieho priateľa, a teraz akoby som to prežívala znovu.
V jeho očiach sa zráčila bolesť. Povzdychol si a sklopil zrak. Chvíľku pozeral niekam do zeme, akoby odtiaľ práve vykopali zlato.
„Môžme ísť k tebe?“ Opatrne ku mne zdvihol pohľad. Takmer som sa zadrhla samotným vzduchom.
„Čo?“ Vyhŕkla som prekvapene.
„Chcem sa s tebou porozprávať, prosím, Ari.“
Neviem, či vôbec chcem počuť, čo mi povie, ale niečo v jeho hlase ma zlomilo. Bože, chcem reklamovať túto moju debilnú povahu.
Slabo som prikývla, na čo povolil zovretie a v tichosti sme sa vybrali ku nám.

Všimla som si jeho skúmavý pohľad, keď sme vošli do domu. Obzeral sa všade okolo seba, až sa napokon jemne usmial. „Presne, ako si to pamätám.“
Zahryzla som si do jazyka, aby som mu neodvrkla niečo sprosté a poslala ho do svojej izby, zatiaľ čo som šla zobrať vodu.
Akonáhle som pootvorila dvere, pristihla som ho, ako si prezerá našu spoločnú fotku aj s Jamesom, ktorú som ešte stále nezložila z poličky. Takmer mi tie poháre vyleteli z rúk. Len v poslednej chvíli som sa spamätala a pevnejšie ich chytila. Položila som ich na stôl a sledovala chlapca stojaceho predo mnou. Cítila som, ako má od stresu začína oblievať pot. Už som si zvykla na to, že mi odišiel zo života a teraz si tu len tak stojí a prezerá moju izbu. Nevedela som, či niečo povedať alebo to nechať na nehi, nevedela som nič. Akoby mi v tej sekunde odťali jazyk. Tak som si aspoň sadla do kresla poblízku a modlila sa, aby som nezačala veľmi skoro ľutovať, že som mu na toto kývla.
„Ešte stále ju máš,“ poznamenal skôr sám pre seba. Myslím, že atmosféra tu by sa dala spokojne krájať. Prečo som tu fotku len nedala preč? Aj keď, povedzme si úprimne, kto by čakal, že sa mi tu tento človek po takej dome znovu objaví z izbe? Navyše, sú to pekné spomienky.
„Matt, čo si mi chcel povedať?“ Začala som a pocítila, ako mi v hrdle naviera hrča. Povzdychol si a otočil sa ku mne. Sadol si na moju posteľ a už prvé slová, ktoré vypustil z úst, ma takmer skopli z kresla.
„Prepáč mi to. Nevieš si ani len predstaviť, ako veľmi ma to všetko mrzí.“
Pootvorila som ústa, že niečo poviem, no z hrdla mi nevyšlo nič. Iba ticho. Chytil si tvár do dlaní a vtedy som si uvedomila, že som mu prestala dôverovať. Pochybovala som o jeho slovách.
„Viem, urobil som príšerne veľa chýb a nemal som. Asi všetko, čo teraz poviem, bude znieť ako úbohé výhovorky.. Keď som sa nejako spamätal a uvedomil si, asi pred dvomi, tromi rokmi, ako mi Terry, Erik a Larissa neskutočne klamali.. Keď sa mi otvorili oči a všimol som si, čo robia, a že som sa medzi nimi ocitol aj ja, prišlo mi z toho zle. Šikanovanie, podvody, klamstvá,.. Keby to menujem celé, musela by si ma tu aspoň nechať prespať,“ slabo sa uškrnul. Celý ten čas som ho sledovala a čakala, čo z neho vyjde.
„Prvé, čo som chcel urobiť, bolo ísť za tebou a Jamesom a ospravedlniť sa vám. Prial som si, aby som tamten trojlístok už nikdy v živote ani len nevidel. A tí všetci ľudia, ktorí na mňa potajme pozerali ako na odpad.. Nevedel som, ako to napraviť. A vtedy som urobil asi najväčšiu hlúposť a povedal som to im trom. Dva roky, Ar, dva roky ma vydierali. Mal som zviazané ruky, šlo mi o veľmi veľa. Netušíš, koľko nocí som preplakal do vankúša a nemohol sa na vás dvoch ani len pozrieť. A to, čo sa stalo nedávno, bolo poslednou kvapkou. Akonáhle sa to stalo a zaplietli do toho teba, keď mi došlo, ako veľmi som vás zradil a čo som Jamesovi urobil..“ Hlas mu začal zlyhávať a oči sa mu začali lesknúť.
Ver mu. Poznáš ho. Ešte stále ho poznáš. Je to on a sedí tu, rovno pred tebou a pravdepodobne práve riskuje dosť veľa.
Hlava ma začínala bolieť z toľkých náhlych informácií.
„Stačí pár ich slov a môžu ma vyhodiť zo školy. Sú schopní zariadiť, aby sa moja budúcnosť otočila úplne iným smerom než by mala.“
„A oni sú akože nevinní? Im by sa to prepieklo? Čo si spravil, Matthew?“ Hlások môj drahý, vitaj, ty žiješ? Už bolo načase. Keď som videla, že sa nemá ku odpovedi, ozvala som sa znovu.
„Povedz mi pravdu. Buď ku mne úprimný aspoň teraz, Matt. Inak tu asi sedíš zbytočne.“
Na to sa postavil, podišiel ku mne a kľakol si. Chytil mi dlane do tých svojich a uprene na mňa pozrel.
„Dá sa to odpustiť?“ Opýtal sa potichu.
„Neviem,“ odvetila som pravdivo.
„A pokúsiš sa o to?“ Zase tie jeho psie oči. Krátko som sa zasmiala, ale ten zvuk so sebou ešte stále niesol smutný podtón. Pochopil to, videla som to na ňom. Vedel, že je to pre mňa ťažké a navyše mi stále celkom nepovedal, čo sa stalo. Ale nevzdal to. Sklopil oči a tých pár viet venoval mojej podlahe.
„Prinútili ma predávať ich drogy a majú na to dôkazy. Máme na rováši pár škôd v škole, ale hádaj, na čí účet to pripíšu. Možno si pamätáš, ako sa záhadne spustil požiarny alarm, ktorý zavolal hasičov a ešte pred ich príchodom sa minul celý hasičský prístroj. Riaditeľ za to pekne zacvakal a odprisahal, že keď nájde vinníka, vyšmarí ho zo školy. V prípade štvrtákov je možnosť, že ich ani len nepripustia k maturite alebo im ju vyhlásia za neplatnú. No.. Mám pokračovať?“
Zostala som naňho zízať akoby práve zletel z neba aj s krídlami na chrbte.
Toto sa riešilo minimálne mesiac, aj s políciou a na nikoho sa neprišlo. Bolo to pred rokom, ale nikto na to ešte nezabudol a spomenúť to riaditeľovi je skoro ako vojsť do jamy levovej. Iba horšie. Vedela som, že ten slávny školský štvor, či trojlístok je rovný skupine diablov, ale urobiť to, čo mi práve Matthew vymenoval a to zjavne zďaleka neskončil, klobúk dole. Myslím, že pobyt v pekle by bol pre nich len mierny trest. Doteraz si pamätám ako riaditeľ zúril, keď tú nemalú čiastku musel zaplatiť z vlastného vrecka. Všetci sa mu vyhýbali aspoň kilometrovým oblúkom.
Takmer som aj zabudla, že ma Matt ešte stále drží a pozerá na mňa. Vymanila som sa mu zo zovretia a odkráčala preč so slovami, že potrebujem ísť na vzduch. Neprotestoval.
Nohy ma už automaticky viedli ku tajnému domčeku v lesíku za domom. Cestou som cítila, ako sa mi slzy predierajú von a popritom som statočne ignorovala fakt, že som vonku v novembri len v krátkom tričku a začína mi byť zima.
Nestíhala som vnímať myšlienky, ktoré sa ku mne hrnuli ako lavína. Prekrikovali sa jedna cez druhú, niektoré sa tešili z Matta, že je späť, druhé ho preklínali za všetko, čo spôsobil, ďalšie ho ľutovali, iné sa vracali k záležitostiam v škole.. Nezvládala som ich. Vyšplhala som po drevenom rebríku do svojej skrýše a takmer som dostala infarkt, keď som zistila, že v nej nie som sama.
„James?“ Oslovila som ho prekvapene. Nevedela som, že si to tu ešte pamätá. Teda, že tu chodí alebo príde. Nečakala som to.
S úsmevom sa otočil za mojím hlasom. „Nenapadlo mi lepšie miesto na vyvetranie hlavy,“ mykol plecami a zasmial sa. „Chodievaš tu, však?“ Opýtal sa, no nebolo nutné odpovedať. Na prvý pohľad bolo vidno, že sa náš skromný domček niekto snaží udržiavať pokope. Ja, v preklade. Prikývla som mu.
„Dúfal som, že prídeš,“ usmial sa a priateľsky ma štuchol do pleca. Následne podišiel bližšie ku mne a tuho ma objal.

💞 Guys, rozhodla som sa, že budem pridávať časti každý deň, aspoň kým sa to trochu rozbehne. Teda, aspoň sa o to budem snažiť, poznáte ma 😂😂
Ďakujem za všetky prečítania a odozvy, fakt si vážim každú omrvinku 😂❤️
A budem rada, ak mi napíšete do comm ⬇️, ako sa vám to zatiaľ páči 🤗❤️