Night changes /SK/

*Kapitola 8*

Spolu sme sedeli na drevených trámoch predstavujúcich podlahu domčeka. Matt si obzeral fotky, ktoré tu stále viseli a neušiel mi pri tom jeho malý úsmev, keď sa na nich našiel.
Až teraz som si uvedomila, že som spomienky naňho vlastne nikdy celkom neodstránila. Aj keď som tie fotky držala často nad košom, nepustila som ich. Niečo mi v tom bránilo a teraz som za to niečo rada.
„Ako sa má Aila?" Prerušil ticho a zahľadel sa na fotku, kde venčím kóliu spolu s Jamesom.
„No.. Už asi dobre," šepla som. Matt na mňa prekvapene pozrel. Prirodzene, nevedel o tom.
„Kedy?" Zachripel.
„Rok dozadu," povzdychla som si, na čo si hlavu zložil do dlaní.
Jemne som ho rukou pohladila po chrbte. Vedela som, že je to preňho ťažké. Predsa len, štyri roky žil v klamstvách, intrigách a podvodoch, pri čom ešte šiel proti ľuďom, na ktorých mu záleží. Zmeškal veľa, veľa stratil a len lusknutím prstov môže ešte viac. Stačilo by, keby tu niekto prišiel a uvidel nás spolu. Povzdychla som si. Život je niekedy vážne krutý. Niečo vám bez dovolenia zoberie a keď sa to konečne rozhodne vrátiť, tak s vami ešte bude hrať hru.
„Nie je ti zima?" Pozrel na mňa po chvíľke ticha, no ja som iba záporne pokrútila hlavou.
„Asi by sme už mali ísť,“ zamrmlal a zdvihol sa. Trochu ma tým prekvapil, tak som sa v rýchlosti postavila na nohy a keď som sa pohla za ním, potkla som sa o nejakú krabicu. Matteo sa na ten náhly buchot prudko otočil a ja som už nestihla ubrzdiť a vlastným telom ho zrazila na zem. Prekvapene zaklipkal očami, až sa mu na tvári zjavil úškrn.
„Nejdeš na to nejako rýchlo?“ Podpichol. Prevrátila som očami a opatrne sa postavila. Vykukla som vonku a všimla si, že oblohu už zaliala tmavá farba.
„No ideš?“ Prehodila som a uprela zrak na Matta, ktorý ešte stále pobavene ležal na zemi. Pokrútila som nad ním hlavou a s úsmevom zišla dolu. O chvíľku ma dobehol, tak sme domov dokráčali spolu.
Otvorila som vchodové dvere, na čo mi do nosa okamžite vrazila vôňa čerstvého koláča. Obidvom sa nám rozžiarili oči a s Mattom v pätách som vbehla do kuchyne.
„Mami, ja ťa milujem!“ Zvýskla som, keď som zbadala moju obľúbenú bublaninu. Mamka sa iba zasmiala a na pozdrav ma krátko objala. Potom si však všimla, že nie sme samy a pozrela na Mattea. Ten trochu neisto stál vo dverách a prešlapoval z nohy na nohu.
„Matthew, rada ťa znovu vidím,“ usmiala sa mamka a jedinou vetou uvoľnila napätú atmosféru. Vždy mala Jamesa i Matta rada, no to, čo urobil, ju sklamalo rovnako ako aj mňa.
Vtiahla ho do krátkeho objatia a na Mattovej tvári sa zráčila úľava. Ani som si neuvedomila, že na tej mojej tomu nebolo inak.
„Ari, zlatko, mala si tu nejakú návštevu,“ oznámila mi mamka a mne takmer zabehlo.
„Akú návštevu?“
„Neviem, nejakého chlapca, ktorý sa veľmi dožadoval ísť dnu.“
S Mattom sme si vymenili prekvapené pohľady.
„Čakala si niekoho?“
„Áno.. Nie.. Teda,“ zakoktala som sa, „iba Matta, ale ten je už.. no, tu,“ odvetila som.
„Áno, to som si všimla,“ uškrnula sa mamka a odhryzla si z koláča. „Tak kto to bol?“ Vyzvedala.
„Neviem, mami, nevidela som ho,“ zamrmlala som. Vymenili sme si s Mattom ustarostené pohľady. Myslím, že odpoveď bola len jedna. Erik. Na chvíľu som to pustila z hlavy a sadla si za stôl.
„Matt? Zostaneš aj cez noc?“ Mamka naňho spýtavo pozrela a ja som si musela rukou prikryť ústa, aby mi koláč nevypadol späť na tanier.
„Ja len, že je už dosť neskoro a neviem či sa to chce potme domov,“ dodala, keď si všimla môj výraz.
„No.. ja.. Asi.. Zajtra je škola a nemám tu ani veci, takže..“ Opatrne na mňa pozrel. Vedela som, že mu je táto situácia nepríjemná, rovnako ako aj mne. Niekoľko rokov sa tváril, akoby som neexistovala a teraz, pár dní po tom, čo sa bavíme, by u nás spal. Toto je na moju hlavu priveľa.
„Môžem ťa odviezť,“ navrhla som a Matt vďačne prikývol.

Nasadla som do auta a ako prvé zapla rádio. Nejako si bez toho už ani neviem predstaviť sedieť v aute. Keď sa Matt usalášil vedľa mňa, venovala som mu úsmev a naštartovala.
„Dúfam, že to prežijeme,“ uškrnul sa.
So smiechom som ho plesla po ramene a pokrútila hlavou. „Pokračuj a vysadím ťa na opačnom konci Londýna.“
„To by si mi neurobila!“ Zasmial sa, na čo som naňho krátko pozrela a nadvihla obočie. „Chceš to riskovať?“ Na to mi bol odpoveďou iba tichý úsmev a zvyšok cesty prebehol bez komentára.
„Tak, sme tu,“ vyhlásila som a zaparkovala pred jeho domom. Obaja sme vystúpili z auta a chvíľku na seba len tak hľadeli. Na ulici bolo ticho, všetci si už zrejme užívali teplo domova.
„Ďakujem. Za tú matiku a celkovo.. Za dnešok,“ usmiala som sa.
„To ja ďakujem.“ Bolo jediné, čo povedal a vytiahol ma do objatia. Sálalo z neho príjemné teplo a najradšej by som takto zostala stáť celé hodiny.
„Ach, aké romantické!“ Ozvalo sa za nami. Obaja sme od seba okamžite odskočili a otočili sa za hlasom. Tým odporným slizkým Hlasom. Erik sa spokojne opieral o moje auto, čo bol ďalší dôvod, pre ktorý som mala sto chutí mu trochu zmaľovať tú vyškerenú tváričku.
„Čo tu, do pekla, robíš?!“ Zachripel Matt a jediný pohľad naňho mi stačil, aby som vedela, ako zle na tom je.
„No, myslím, že to, čo tu robíte vy dvaja, je oveľa zaujímavejšie. Čo ty na to, hm?“

Merry Christmas everyone! 🎄✨❤️