Night changes /SK/

*Kapitola 2*

Zhlboka som sa nadýchla a nabrala všetku odvahu, ktorú som v sebe v tej chvíli našla. Pokiaľ to zástupkyňa videla, teraz skutočne nemám čo stratiť.
„Prepáčte mi, ale, žiaľ, neviem, čo sa v tej obálke nachádza, takže to nebudem schopná zopakovať. A nerada by som bola za hovorenie pravdy obvinená z klamstva. Teraz, ak dovolíte, si musím niečo vyriešiť a pri všetkej úcte, pani zástupkyňa, najprv by som si overila, či dotyční nemajú známosti so skúsenými falšovateľmi,“ nevinne som zaklipkala očami a verte mi, že pohľad všetkých piatich, bol na nezaplatenie. Na chvíľku sa mi s Mattom stretol pohľad. Bola by som odprisahala, že som na ňom videla nepatrný náznak úsmevu. Toho povedomého úsmevu. Kedysi sme boli s Jamesom a a Matthewom nerozlučná trojka. Vyrastali sme na jednej ulici, vedeli sme div, že nie, koľko má kto vlasov na hlave. Až dokým sme neprišli na strednú, Matt sa nespoznal s Terry a neuveril jej každú blbosť, ktorá jej vyšla z úst. Už sme tu štvrtý rok a nejako sme si na to aj zvykli, že sa pripojil k tým bláznom. Nevravím, že mi to často nebolo ľúto, no hnev to väčšinou prekonal.
„Ako sa opovažuješ..“ Začala Larissa, no ďaleko sa nedostala.
„..povedať pravdu?“ Zamrmlal Matt a zrazu sa všetky oči upriamili naňho.
„Dobre, to by stačilo. Láskavo si to medzi sebou vyriešte, a keď dôjdete k nejakému záveru, dajte mi vedieť. Na Vás,“ urobila menšiu pauzu a ukázala na mňa prstom, „si dám pozor,“ dokončila a odkráčala preč.
„Si idiot alebo hej?! Čo to malo znamenať?“
Pár sekúnd som čakala, či sa zástupkyňa nevráti na ten krik, no na chodbe sme zostali len my.
Erik k Mattovi pristúpil až nebezpečne blízko a chytil ho za tričko. No on sa nedal. „Zašli ste priďaleko. A pusti ma,“ zavrčal.
S Jamesom sme si vymenili zmätené pohľady. Štyri roky sa Matthew tváril, akoby sme neexistovali. Akoby sme spolu netrávili ako deti každý jeden deň. Akoby minulosť jednoducho nebola. A zrazu sa ma zastane? Vážne, je dnešok reálny alebo sa mi ten "budík" podarilo vypnúť a ešte spím?
Ako som tak na nich pozerala, musela som zadržať smiech. Zatiaľ čo Erik sa tváril ako majster sveta v samonasieraní a nevedel, koho zabiť skôr, Matt naňho pozeral ako na totálneho magora s výrazom "pokrčíš mi tričko". A vtom na mňa upriamil tie svoje tmavomodré gombičky. V mojej hlave by ste práve z myšlienok mohli uvariť guláš.
Chýba mi. Urob niečo. Zastaň sa ho. Notak.
„Haló, Ari!“ Niečia ruka mi zamávala pred očami až som musela zažmurkať a trochu sa odtiahnuť. To už ma tá ruka ťahala preč. Potriasla som hlavou a snažila sa začať vnímať. James ma niekam vliekol a ja som za ním len poslušne prepletala nohami. Bol to fajn pocit, znovu ho mať pri sebe. Otvoril dvere od jednej z tried, ktorá bola ešte prázdna, vzhľadom na to, že sme tu pol hodinu pred začiatkom vyučovania.
Sadol si na lavicu a ja som urobila to isté. Nohy som poskladala do tureckého sedu a povzdychla si. Nemusel nič vravieť, bolo mi jasné, akú otázku má na jazyku. Prikývla som mu na znak, že mu to vysvetlím. Potom som naňho pozrela, prísunu la sa bližšie a objala ho. Pre istotu. Neviem, čo bude nasledovať po tom, ako sa dozvie celú pravdu. Objatie mi opätoval, čo mi dodalo odvahu a spustila som. So všetkými detailami, všetkými informáciami, ktoré viem ja.
A popri tom som sa modlila, nech to prežijeme všetci v zdraví.
Keď som skončila, chvíľu ma zarazene sledoval, potom sa zdvihol a skôr, než som stihla čo i len otvoriť ústa, vybehol z triedy.
„James!“ Zvrešťala som a rozbehla sa za ním.
„Hajzel!“ Odpľul si a prišla som akurát včas, aby som videla, ako Erikovi pristála na tvári Jamesova päsť. Ten sa o chvíľu spamätal, vrátil mu to a onedlho boli obaja zmaľovaní krvou. Moje kričanie, aby prestali, samozrejme ignorovali, až som prestala ja, keď som zbadala Larissu. Hneď ako ich uvidela a rozoznala, otočila sa na opätku a mierila si to bohviekam. Nezaváhala som ani na sekundu, vystrelila som za ňou a prilepila ju na skrinku.
„Ani to neskúšaj,“ precedila som cez zuby a modlila sa, nech tu nezavíta žiadne ranné vtáčatko.
Videla som na Larisse, že má na jazyku protiútok, no neodvážila sa.
„Bez tých svojich bodyguardov nie si schopná ani žmurknúť, že?“ Povolila som stisk na jej ramene, na čo si počuteľne vzdychla úľavou. Z očí mi sršal hnev a nenávisť. Za to všetko, čo urobili. Mne, Jamesovi, no aj ďalším chudákom, o ktorých sa len zriedka vedelo. Za to James bol na pretras deň čo deň. A nie len kvôli svojmu vzhľadu, ako to bývalo kedysi.
Zrazu som na ruke pocítila jemný dotyk, až mnou myklo a tlak sa mi asi vyšplhal niekam do nebies. Larissu som úplne pustila, prudko som sa otočila, vďaka čomu som takmer vrazila do Matta. Zostala som naňho prekvapene pozerať. Bol to asi vážne posledný človek, ktorého by som bola teraz čakala. Vlastne by som ho už vôbec nečakala. Nikde.
„Nestojí ti za to, aby to niekto videl,“ šepol tak, že som to počula iba ja. Zaklipkala som očami a iba som naňho nemo pozerala. Nech som sa snažila akokoľvek, nemohla som zastaviť tie dotieravé hlásky, ktoré tancovali od radosti, že ho znovu počujú hovoriť ku mne. Úplne som zabudla na Larissu, ktorá ešte vždy šokovane stála za mojím chrbtom. Na krátku chvíľku sme tam boli iba my dvaja. Matteo a ja. V duchu som sa pousmiala. Takú prezývku som mu dala ešte keď sme boli deti. Volala som ho tak iba ja.
Neviem, koľko sekúnd prešlo, no akoby ma zrazu kopla elektrina a ja som sa prebrala z toho "tranzu". Krátko som mu kývla, akože má pravdu a potom sa rozbehla späť ku súperiacej dvojke. Bol tam už iba Erik, ktorý sa snažil zotrieť si krv z tváre. Znovu som zostala prekvapená, keď som našla Matta stáť za mnou. A jeho výraz, keď videl svojho kamoša zmaľovaného do červenej, stál za všetko.
„Čo tam tak stojíš?!“ Zamračil sa Erik a Matthew sa k nemu zmätene pohol. Už na mňa ani nepozrel. Vlastne, neprekvapilo ma to. Čakala som nebodaj niečo iné?
Iba som pokrútila hlavou, nechala ich tam spolu stáť a išla som nájsť Jamesa.
Stál pri okne, v tej istej triede, odkiaľ mi pred chvíľou doslova zdrhol.
„Ani nevieš, ako má teší, že je toto náš posledný rok tu. Posledné týždne na tejto škole s tými kreténmi. Nepochopím, ako som sa s tým debilom mohol kedysi baviť.“
Počkať, čo? S Erikom sa predsa nikdy nebavil. Nadávali sme naňho od prvej chvíle, čo sme ho videli.

Áno, áno, viem, moje meškanie s pridávaním je späť a to som ešte len pri druhej časti 😂😂🤷‍♀️
A no, nejako mi došla fantázia na názvy kapitoliek..🙈🤷‍♀️ Vážne, netuším, čo z toho vznikne ďalej, sotva som začala a som nejako stratená 😂😂 Help 🥺
Pekný týždeň prajem ❤️😂