Night changes /SK/

*Kapitola 5*

Celý víkend som mala hlavu zamestnanú udalosťami z posledných dní. James sa napokon rozhodol to nechať tak, aj keď som ho musela dlho presviedčať, aby Matta neudal. Predsa len to nemal podložené dostatočnými dôkazmi, polícia by to považovala za dohady kvôli zlým vzťahom.
Vybavil si úplne novú kartu a štvorlístku sa oblúkom vyhýbal.
S povzdychom som vytiahla zo skrinky panvicu a položila ju na sporák. Rodičia sa už vrátili a momentálne dospávali cestu. Stihli ma iba privítať a oznámiť mi, že majú pre mňa novinku.
Vonku pršalo, takže som pochopiteľne zostala doma. Bola nedeľa, do školy som už mala hotové všetko, tak som sa rozhodla, že urobím na večeru palacinky a aspoň na chvíľu pred tými dotieravými myšlienkami zabuchnem dvere.
Pustila som si hudbu a znížila hlasitosť. Pripravila som si všetko, čo mi treba a podvedome som začala tancovať do rytmu a pospevovať si známe slová.
O pár minút sa už miestnosťou niesla sladká vôňa. Vyliala som na panvicu poslednú dávku a chvíľku počkala, keď som si uvedomila, že mi prestala hrať hudba. Pozrela som na mobil, ktorý mi oznamoval prichádzajúci hovor. Povzdychla som si a išla pozrieť, kto mi volá. Neznáme číslo. Nadvihla som obočie a zrušila to, keď som zazrela posledné tri číslice. Zhodovali sa s Erikovými. Okamžite som ťukla na červené tlačítko a zrušila to. Pre istotu som si aj vypla mobil. Dnes fakt nemám náladu vybavovať sa s nimi.
Pohla som sa späť ku svojej palacinke, keď zazvonil zvonček. V duchu som zanadávala a išla otvoriť. Odomkla som vchodové dvere, no hneď, ako som zbadala návštevníka, som ich pribuchla nazad. Jemu rovno pred nosom. A vonkoncom ma to netrápilo. Idiot jeden, ako si dovoľuje ničiť mi život, pekný deň, strednú školu, priateľstvá.. No a už aj palacinky, skvelé!
Rozbehla som sa do kuchyne a rýchlo schmatla panvicu z ohňa. Strčila som ju pod vodu, aj s krásnou čiernou palacinky. Domom sa chvíľku ozývali nadávky a zvonku ku mne doľahol hlasný smiech. Dokelu aj s ním!
O pár sekúnd Erik znovu vyklopkával na dvere a mňa div netrafil šľak. Pobrala som sa mu otvoriť, už len preto, aby nezobudil rodičov.
„Čo, doriti, chceš?“ Vyštekla som po ňom a prepaľovala ho pohľadom.
„Máš celkom slušnú slovnú zásobu,“ uškrnul sa. „Pustíš ma dnu?“ Jednou rukou sa oprel o zárubňu a nevinne sa na mňa usmial. Neveriacky som naňho pozerala nevediac, či mu skôr streliť, vyhodiť ho, alebo bežať po tú zhoretú palacinku a hodiť mu ju o hlavu. Aj s panvicou.
„Šibe ti?“ Bolo jediné, čo som zo seba dostala.
„Okamžite odtiaľ vypadni!“ Mierne mnou myklo, keď som začula Mattov hlas. Šokovane som naňho pozrela. Zadychčane dobieha ku nám a ja som sa musela zamyslieť nad tým, či o chvíľu nebudeme musieť skrývať mŕtvolu. Rovnako ako ja, hádzal po Erikove vraždiace pohľady. A ten somár sa iba začal smiať.
„Počul si tuna bodyguarda, nemáš tu čo robiť. Ak čakáš, že ťa odtiaľ odnesiem na rukách, tak márne.“ Neušiel mi Mattov prekvapený pohľad. Pravdepodobne čakal, že ich pošlem kade ľahšie obidvoch, no posila by sa mi momentálne aj celkom zišla.
„Ty tu robíš akože čo? Len mi nevrav, že sa zase idete hrať na kamarátov. Plánujete si meniť aj plienky spoločne?“ Ten človek má neskutočný talent otvárať hubu v ten najnevhodnejší čas. Niekto by mu mal dať návod na to, ako používať rozum, ak si nejaký už stihol zaobstarať.
„Erik, vypadni,“ nedal sa Matthew a ja som mala sto chutí tie dvere znovu jednoducho zabuchnúť a odrezať sa od sveta aspoň na pár hodín, no niečo, lepšie povedané niekto, ma zastavil. James práve kráčal po ulici smerom k môjmu domu. Niečo ťukal do mobilu, tak si nevšimol moju návštevu, až dokým nezastal tesne pred ňou. Zdvihol oči od displeja a postupne si pre meral všetkých troch.
„Dobre, môj dom neslúži na verejné stretávky, ak by ste o tom náhodou nevedeli, zbohom,“ zamračila som sa a siahla po kľúče. Vzápätí som ju aj pustila, prešla dva metre a stiahla Jamesa s Mattom za rukáv dovnútra.
Erik zostal iba zízať na zavreté dvere a keď vzdal aj posledné pokusy vlámať sa dnu, konečne odišiel.
James zostal stáť s nadvihnutým obočím a rukami v bok, Matthew sa stále spamätával a ja som iba zdvihla ruky na svoju obranu a pobrala sa do kuchyne. Obaja ako poslušné psy išli za mnou.
„Dostanem aj vysvetlenie?“ Ozval sa James po niekoľkých minútach tichá.
„Nestačí ti palačinka?“ Odvetila som s úškrnom bez toho, aby som sa čo I len otočila a spokojne som natierala lekvár na palacinky. Keď som to dokončila a umyla si lepkavé ruky, podišla som ku chalanom a prstami na nich praskla vodu. Obaja prekvapene odskočili, ja som sa začala smiať, až sa ku mne napokon pridali.
Ozdobila som večeru ešte šľahačkou, karamelovým topingom a jahodami a naservírované som to odniesla do svojej izby. Chlapci prišli za mnou, James nechapajúc a Matthew neisto.
„Mám tu zostať, kým sa porozprávate, alebo vás nechám samých?“ Položila som otázku a obidvaja na mňa zostali neveriacky hľadieť.
„To aby som si bežal skryť všetky cennosti,“ zamrmlal James a Matt iba sklopil oči.
„Prestaň!“ Okríkla som ho.
„Ty odkedy stojíš na jeho strane, hm?“
„James.. “ Zaúpela som, ale nepripustil ma k slovu.
„Neveríš mi? Neveríš tomu, čo som ti povedal? Čo spravil?!“ Pohľad mal zapichnutý do mňa a postupne zvyšoval hlas.
„James, dosť. Nechcem, aby ste sa kvôli mne hádali. Nie, počkaj,“ zastavil ho Matt skôr, než stihol protestovať. „Len ma vypočuj. Čo urobíš potom, je na tebe, ale nechaj ma ti to vysvetliť, prosím.“
Preskakovala som pohľadom z jedného na druhého, začalo sa mi dýchať o niečo ťažšie.
„Myslím, že tu nie je čo vysvetľovať,“ odvetil James a pohol sa smerom ku dverám. Keď som ho rukou zastavila, mierne ma striaslo. To, ako na mňa pozeral.. Au.
„Tak a teraz ma počúvaj. Pekne krásne si tam sadneš, zješ tie palacinky a vypočuješ ho. Nepýtam sa ťa, James. Nebuď ako malý, viem prečo ti to vravím. Viem, čo ti chce povedať a mal by si mu dať šancu. Nezachovaj sa hlúpo, prosím ťa. Poznáš tú verziu iba z jedného uhla pohľadu a,“ rukou som ho za tlačila ďalej do izby, „dúfam, že mi nechceš tvrdiť, že radšej budeš veriť Erikovi, než Mattovi. A mne,“ dodala som.
Neušiel mi Mattov -znovu- prekvapený pohľad.
Sama nerozumiem, prečo toto robím. Prečo sa ho už niekoľkýkrát za dnešný deň zastávam. Neviem ani, ako na tom teraz sme. Možno ma len poháňa myšlienka, ktorú sa mi nedarí potlačiť preč. Myšlienka, o ktorej som si myslela, že mi už nikdy nezíde na um.  Chýba mi naše priateľstvo.
Bože.
„Fajn. Počúvam,“ ustúpil a sadol si. Matt mi venoval krátky pohľad a ja som mu na povzbudenie kývla hlavou. Začal rozprávať to isté, čo pred pár dňami mne a po chvíli som na Jamesovi videla, ako povolil plecia a hnev z neho začal ustupovať.
Vzala som si tanier s palacinkami a posadila sa vedľa.
„..Tak, to je celé. Vďaka za tie palacinky, Ari, ale asi vás nechám samých. Vlastne, ďakujem ti za všetko,“ smutne sa usmial a pobral sa na odchod. Akosi mi práve vyschlo v ústach a nebola som schopná povedať ani ťuk.
Vtom sa James postavil a jemne ho chytil za plece. Matt sa k nemu otočil a ja som už myslela, že budem musieť zakročiť, keď ho zrazu James objal. Tak chlapsky objal.
„Jednu vec ti len veľmi ťažko odpustím,“ zamrmlal James. „Odmietol si Arčine palacinky,“ uškrnul sa a všetci traja sme vyprskli do smiechu.

Už som tuuu 😂❤️ Pardon, bola som preč a nestíhala som to dopísať.. 😅
Ale už tu máte novú kapču v plnej kráse.. 🥰