I'm not leaving you. K.T.|

|1|

Plán presťahovať sa mali rodičia v hlave už od minulého roka od kedy im ich šéf v práci povedal že potrebuje hodiť niekoľkých svojích zamestnancov do Južnej Kóreje do Busanu aby tam založili firmu, jasné že im pribudne na výplatnej páske za to. No čo je najhoršie, musím ísť s nimi aj ja.
Nechápem prečo, mám tu školu,.frajera, kamratátov a rodinu, a čo mám v Busane? Hovno. Presne.
"Tes!~ už si zbalená?!" Otázka otca z izby na proti na ktorú som kladne odpovedala ma drtila pretože áno, idem s nimi. Napriek svojej vôli. Povedzte, môžu nutiť dospeleho človeka robiť niečo proti svojej vôli?. Mne sa zdá že nie, ale moji rodičia...

Otec prišiel, vzal mi kufre. Porazene som si vydýchla. Už v čera som sa rozlúčila so všetkými kamarátmi, rodinou ale nedokážem sa rozlúčiť s Mikeom. To je nad moje sily.
Dozvie sa to od Lili a spolu. Je mi zle pretože som k nemu hnusná ale je to kôli môjmu dobru. Viem že by ma presciedčal a to by vo mne vyvolávalo nátlak. Takže takto je to asi lepšie.
Zišla som dolu k rodičom ktorý sa už obliekali. Predstavte si že oni toto sťahovanie odkládali len kôli mne. Školy v Juznej Kóreji majú iný nástup, začiatok školského roka. Ich je začiatkom Marca. Takže kedže ma už tam rodičia prihlásili na normalnu strednú po ktorej sa na mňa bude tlaciť aby som šla na vysokú, toto bude môj život. Len škola.
Jazyk som sa učila z nútenia pol roka. A môžem s istotou povedať že ho už viem dokonale. Mali sme vlastneho učitela s rodičmi. Stalo to veľa úsilia.

Vzala som si svoj kardigán a s rodičmi som vyšla pred dom kde nás už čakalo taxi.
**

"Už nikdy viac!" Skríkla som a chytala si žalúdok. Lietanie nie je nič pre mňa!.
"Ale noták Tes. Dokonca mamka to zvládla lepšie". Podpichovanie to ešte zhoršovalo.
Prepálila som otca pohľadom a ťahala svoje kufre von z lietskovej stanice.
Ked sme stáli vonku, otec zavolal taxika. Ten nás naložil, otec mu povedal adresu a vyšli sme.
Cez okienko som sa dívala na svet. Bolo to tu pekné. Všade ľudia, velké budovy a na každom rohu obchod.
Trochu sa bojím ako budem vyzerať ja medzi tými obrovskymi ľudmi. Já mam len 155cm. A tu asi takú výšku majú 10 ročné deti. A ja už mám 18. Naozaj som na tom zle. A neviem po kom to mám. Kedže mama je vysoká a aj otec..
A nie, nie som adoptovaná. Moja pehatá tvár akú ma aj mama, to je dôkaz. Plus oči aké má otec, zelené ako hustý les, mám aj ja. Takže fakt že som adoptovaná je vylúčený.

Auto sa zastavilo, my sme vtstúpili a mohla som sa kochať tým domom. Tu budem žiť?.
Ako som sa rozhliadla, skoro všade v tejto štvrti sú rovnaké domy. Veľké.
"Takže toto je náš nový domov" vzali sme si kufre a šli do vnútra. Rodičia ho cez diaľku zariadovali, a musím povedať že to spravili pekne. Ja som si svoju izbu robila sama.
Hneď som sa tam aj premiestnila.
Krásne sivo-fialovo a čierno ladená.
Veľká posteľ pri pomenšiom francúzskom okne, veľké zrkadlo, šatník a stolík na počítač. Nemám tu toho veľa a ani som nechcela. No a plus vlastná kúpelna.

"Miláčik, pozri sa. Poštou ti prišli knihy ktoré budeš v škole používať. A uniforma." Mama mi tie knihy položila na ten stolík. A že ich nebolo málo. Uniformu tak tiež.
Už o týždeň sa to začne.
Vybalila som sa. Trvalo mi to až do večera takže som aj hneď zaspala. Posun hodín o 13 hodín je naozaj moc.

>next week<

Zobudila som sa na budík ktorý som si večer s veľkou nechuťou nastaviala. Šesť hodín.
Vstala som z postele a šla do kúpeľne. Tam som si spravila ľahký makeup. Linky, riaskenka, a rúž ktorý ani nebol vidieť. Tmavo hnedé čokoládové vlasy som si zopla do chvosta a pár pramienkov nechala pozdlž tváre.
Vrátila som sa a obliekla na seba uniformu. Mám tu najmenšiu a stejne to sako na mnr vysí. To pretože tie dievčatá sú vysoké ako stožiare.
Dala som si biele podkolienky, obula vansy vzala vak a zyšla som dole. Viete že oni sa hneď v prvom dni už učia?. Mame pred včerom prišiel email môjho tretiackého rozvrhu.
Na kuchynskom mostiku som mala zabalenú desiatu a lístoček.
Pisala ho mama s poprianím šťastia v prvom dni v škole.
Oni sú už v práci. Začínajú skoro ráno a domov prichádzajú neskoro. Len raz cez tretiu hodinu po obede sa na nejaký čas zastavia doma.

S otcom sme najmenej desať krát prešli ulicami až k škole aby som si to zapamätala. Plus nemám to tak ďaleko takže nemusím chodiť busom.
Dala som si slúchatka do ušì a vydala sa na cestu.

Celú cestu sa mi zvieral žalùdok. Potili sa mi dlane. Čo ak nezapadnem?. Čo ak sa mi budú smiať?.
Zastavila som sa na prechode v škole. Zhlboka som sa nadýchla.

Pred areálom bolo naozaj veľa detí. A hádajte čo?. Všetci boli skoro vyšší ako ja. Ùžastné!.
Pár dievčat na mňa začalo ukazovať keď som šla rovno do budovy. Takže takýto je začiatok. Zatriasla som hlavou a šla do riaditeľne ako mi bolo povedané aby som spravila.
"Oh dobre ráno slečná Tesa." Odzdravila som sa mu a šla si sadnúť.
"Takže vitajne na našej škole. Dúfam že sa vám.tu bude páčiť. A ak budete mať problémy, nebojte sa za mnou prísť,.rád vám pomôžem."
Prikývla som a poďakovala sa.
Ešte sa so mnou bavil až nakoniec ma odprevadil k mojej triede.
"Toto je vaša triedna." Prikyvla som a rozlúčila sa.
Vošla som do vnútra a sadla si na volne miesto.
Vytiahla som sluchatká a pustila pesničky. Stejne je ešte skoro a nemám chuť sa dìvať na všetkých ako sa výtavajú medzi sebou. Pozornosti sa mi dostávalo stejne až až.
"Hej. Tu sedím ja." Drgol do mňa niekto. Vytiahla som sluchátka a pozrela sa na čiernovlasého chlapca s pohladom zabijaka.
"Ha?." Nechápavo som sa na ňho pozrela.
"Tu sedím ja." Teraz pre zmenu som chápavo kývla a sadla si o miesto v predu.
Ešte že som sa ten jazyk učila.

Už som tie sluchatka dala bokom. Prišlo mi upozornenie cez instagram. Písal mi opäť Mike.
Srdce som mala niekde v kolene.
Písal že sa to dozvedel. Pravdu. Chlapci mu len zo srandy kecli že som šla aj s rodičmi na týždennú dovolenku. No potom mu Lili povedala pravdu.
Radšej som to odignorovala a zamkla obrazovku mobilu. Bolo mi smutno. Za ním..
"Ahoj~" postavilo sa predo mnou dievča s naozaj krásnimy fialovými vlasmi.
Odzdravila som sa jej a usmuala sa na ňu.
"Si tu nová že?." Prikývla som jej na to.
"Som Taera. Park Taera." Vystrela predo mnou ruku.
"Ja som Tesa Gray." Ruku som prijala. Musím si urobiť kamarátov. A Taera sa zdá byť milá.
"Takže odkial si?." Sadla si na protivedľajšiu lavicu.
"San Francisko." Udivene sa zatvárila nad čím som sa pousmiala. Vyzeraka tak zlate.
"To je dosť ďaleko." Prikývla som jej.
Bavyli sme sa ešte hodnù chvýľu než sa hluk v triede ztíšil. Myslela som si že už prichádza učiteľ ale opak bol pravdou. Prišla patrička dievčat nad ktorými slintali aj samotné dievčatá. Wow. Každá škola musí mať princeznú a jej poskokov.
"Princezné školy." Pošepkala mi Taera do ucha so smiechom. Takže mala som pravdu.
Sadli si uplne do predu v strednom rade.
Jedno z nich, asi tá hlavna sa pozerala naším smerom.
"Oh, máme nové vtáčiatko v hniezde." Povedala s usmiala sa. Tým že to povedala ona tak sa na mňa presunula všetká pozornosť.
"Kluď Jennie." Ozvala sa Taera.
Jennie, sko som sa dozvedela, sa otočila a dívala sa pred seba spolu s jej partičkou.
"Nerob si z nej nič. Teraz ta sice bude podpichovať ale keď jej ukážeš že sa len tak nepodáš,.dá ti pokoj." Zasmiala som sa nad tým. Ako proste a s kludom to povedala.
"Ja sedim hneď pred tebou s mojim bratom" Prikyvla som a už sme čakali učiteľa.
No v tom prišli nejaky chlapci ktory sa len rozhliadali po volnom mieste. Jennie a spol na nich mohli oči nechať. Oni sú princovia školy?
"Čau sis." Buchol Taeru do ranena chlapec ktorý sa jej aj podobal a bol z tej partičky.
"Sklapni Jimin." Musela som sa tomu zasmiať.
"A ty si kto?. Teba som tu ešte nevidel." Pohladom som padla na Taeru ktrá za mňa rozprávala.
"Hej Kook! Ak nemáš miesto tu vedľa.." povedla som mu meno.
"Vedľa Tesy je voľné miesto." Chlapec prišiel a sadol si.
"Teši ma Tes, som Jungkook." Zoznámili sme sa a čo čert nechcel, Jennie sa na mna divala ako na hada. Nenávistne.
Do frasa. Asi som si vedľa seba nechala sadnúť jej frajera.

Ahoj😉🤗 takže toto je môj nový príbeh ktorý sa vám dúfam bude páčiť.
K tomúto príbehu len toľko že kapitoly budú dlhšie a pre to kapitol bude menej než je u mňa zvykom.

❤ Dúfam že sa vám táto prvá časť páčila.