I'm not leaving you. K.T.|

|10|

Pretrela som si oči a snažila si zaostriť zrak. Dnes je deň nášho odletu na Jeju. Idú len tie najstaršie ročníky, teda my- tretiaci a štvrtáci. Pozrela som sa na hodinky, spala som akurát tri hodiny kvôli hovoru s Taerou ktorý včera one nechcela ukončiť. Vraj sa pohádala s Jungkookom. Jennie mu nedávala pokoj a včera keďže som vonku chýbala sa stalo že Jennie spravila Taere na priek. Vysvetľovala som jej to že všetci vieme aká Jennie je. Ja som ju stihla spoznať za tie dve týždne čo som tu a ona?. Tá s ňou už je od základnej. A Jungkook sa jej ospravedlnil tiež, a vysvetlil jej to, no ale tak chápem ako to Taera zobrala. Nejak sa to určite vyrieši. Toto predsa je smiešne. 

Šla som do kúpeľne a len si opláchla tvár. Obliekla som sa do niečoho čo malo vyzerať ako nie outffit do lesa, ako to volá moja mama. Vždy mi hovorí že sa obliekam ako keby som šla do lesa na huby. Vzala som si kufor a zišla dolu. Sú štyri hodiny ráno, čas kedy aj rodičia idú do práce. Pozdravila som sa im a sadla si vedľa otca ktorý akurát raňajkoval.

"Máš všetko?" opýtala sa ma mama ktorá predo mnou položila tousty a kakao. Jemne som prikývla a dala sa do jedenia.  Aj keď žalúdok som mala ako na vode. Opäť idem do lietadla, opäť sa poseriem.

"Môžeš si dať dole tu kapucňu?, pri jedení sa to nehodí." Neposlúchla som, som strašne unavená. Oči sa mi zatvárali a pri zmysloch ma držalo len mamine a otcovo rozprávanie. Naraz mi začal zvoniť mobil takže som to dvihla. Volal mi Yoongi, mám mu vziať tu podušku na krk aby sa mu lepšie spalo v lietadle. 

"Zabudla som ale neboj sa. Zoberiem to." Položila som hovor a opäť vyšliapala do svojej izby a spod postele v inom kufre kde sa tá vec nachádzala, som to vybrala a opäť zišla. Keď som prišla, mama si asi až teraz všimla ako som oblečená a začala to komentovať.

"Mali by sme už ísť. Aby to nezmeškala." Prikývli sme na otcove slová a vyšli sme z domu. Celú cestu som prespala v zadu s tým vankúšom okolo krku. Letisko je tu náhodou ďaleko. Spokojne som sa nechala niesť a až po dlhej chvíli ma mama budila. Otvorila som oči a vystúpila z auta. Ha, ešte pred mesiacom som tu stála prvý krát. Otec mi do rúk dal moju letenku, pás a objal ma so slovami nech si na seba dávam pozor. Rovnaké to bolo s mamkou, lúčenie nemá rada, hoc je to len na týždeň. 

"Prosím len si neublíž a príď v takom stave ako teraz odchádzaš." Zasmiala som sa nad tým. Povedala v rovnakom stave, takže asi aj takto oblečená. Prikývla som  na ich kázanie ktoré trvalo nejakú tu chvíľu. Spolu sme vošli do letiskovej stanice a šli k skupinke ľudí ktorý boli z našej školy. Zatiaľ tu boli len Jungkook, Namjoon a Hoseok. Ostatok bol zvyšok našej triedy a druhá časť. 

"Dobrý deň." pozdravil sa otec. Nakoniec keď ich už čas tlačil odišli. Mama ma ešte raz objala a dala mi pusu na čelo. Namjoon sa začal chichotať.

"Dávajte na ňu pozor, tak trochu, viac sa bojí lietania." toto si otec mohol odpustiť.

"Ja za to nemôžem že ma až takto majú radi." sadla som si medzi nich a položila si hlavu na Hoseoka. Ach,, nie je tu Jin a tie jeho ramená ktoré sú lepšie než vankúš. Po nejakom tom čase, presnejšie po desiatich minútach tu už boli všetci. Taera stále vyhýbajuc sa Jungkookovému pohľadu, Jimin, Taehyung, Yoongi ktorý si hneď vzal ten vankúšik a dal si ho okolo krku, Jin a tie jeho ramena ktoré prišli neskoro a náš triedy učiteľ s druhými učiteľmi. Boli sme tu všetci, a aj zlé dvojčatá s ich bandami. To mi bude ale výlet. Tie letenky nám platila škola, takže je to zadarmo.

Pozrela som sa na svoje číslo sedadla a následne sa opýtala ich aké majú oni. Modlila som sa aby som neskončila medzi niekym z druhej časti. Nakoniec som sa dozvedela že sedím vedľa Jina a niekoho z onej skupiny. Hlavne je že tam so mnou bude Jin.

Už všetci sme sedeli v lietadle a ja ešte pred vchodom som hodila rýchlu modlidbu a uvelebila sa medzi Jina, náš spolu-prisediaci došiel až posledný. Sehun. Problematický, sukničkár a hlavne člen Chanyeolovej skupinky. Čo iné si priať. Dala som si na uši slúchatka a uvelebila sa na Jinovom rameni. 

Cesta nebola naneštastie taká dlhá a hlavne pristávanie som zvládla čo je zázrak že môj žalúdok nechcel hodiť tie tousty  von.  Všetci sme vystúpili a ši za našimi učiteľmi. Počkala som Taeru ktorá sa rozprávala s Jungkookom. Vyzerá to že už si to vyriešili. Vysmiata prišla ku mne, takže áno, už sú v pohode.

"Vravela som ti to." spolu sme dobehli k ostatným. Je tu pekne teplo. Toto vidím akurát tak na nejaké sukne alebo kraťase. Je tu teplejšie a to sme len o niečo nižšie. Taera mi všetko vysvetlila, oni si to počas letu vysvetlili, mali šťastie že sedeli vedľa seba. No aspoň to tu nebude jak na nože.

"Čo je Jinovy?" spozornela a pozrela sa na menovaného. Pozrela som sa aj ja na neho a prišiel mi nejak unavený. Veď mal spať keď bola príležitosť.

"Čo mi je?. No,, Tesa si zo mňa spravila vankúš a preto ma boli celé rameno. " ups. Ospravedlňujúc som sa na ňho usmiala a ospravedlnil sa mu, predsa ma na rameni mal skoro dve hodiny.

"Vynahradím ti to. Dlžím ti masáž." Jin prikývol a ďalej sme kráčali až k nášmu autobusu kde sme si posadali. Tým že Taera a Kook sú už v pohode si sadli vedľa seba. Sakra. Hľadala som vedľa koho by som sa uložila, Jin už sedel s Namjoonom a teraz sa on uvelebil na Namjoona, musí byť naozaj unavený. Jimin sedel s Hoseokom a-

"Sadaj." šťúchol do mňa Taehyung ktorý bol za mnou a tak keď hodil mňa si sadnúť na prázdnu dvojsedačku, si sadol ku mne. Pekne sa to vyriešilo. Uľavne som sa uvelebila a dívala sa von z okna. Počali sme pokiaľ si všetci nastúpia a vyšli sme k nášmu hotelu.

"Som hladný jak pes." vzdychnztím sa Tae posťažoval. Už začínam byť aj ja. Len nemo som mu na to prikývla. 

"Horuco.!!!" začala som si tu mikinu od seba odťahovať. Taemu sa začali vlasy lepiť na tvár, vyzeral tak milo.

"Jeminky a ja tu ešte mám samé nohavice, dúfam že Kook bude mať nejaké šortky."zasmiala som sa nad ním. 

"Keď tak ti požičiam ja." žmurkla som na neho očkom a obaja sme sa začali smiať.  Yoongi by mi už mohol vrátiť tu podložku pod krkom, začína ma bolieť krk keď som tak nakrčená.  Ale jeho to určite nezaujíma, užíva si hranie sa na mobile. 

Konečne sme dorazili. Ten hotel bol obrovský. Len pohľad na to vyrážal dych. Vstúpili sme a čakali kým učitelia vybavia izby. Zatiaľ sa všetci začali dohadovať o tom kto s kým bude na izbách. Ja to mám jasné. S Taerou, samozrejme. Nie len z vonku ten hotel vyráža dych ale aj z vnútra.

"Jžš, tento hotel je krajší než bol môj ex. Pri ňom som ešte o dych nikdy neprišla." Taera sa mi zasmiala a ostatok s ňou. Aké šťastie že stojíme oddelene od ostatných, inak by sa mi smialo viac ľudí.

"Tak to asi robil zle." povedal pohodovo Jimin. Prekvapene som sa na neho pozrela. Vážne z neho vypadlo niečo také?.

"Och Jiminee!. Čo si o mne myslíš?, že sa dám len hoc tak?." smejúc sa som sa otočila. Mikeovy som to nedovolila, a veru že po tom túžil jak pes po vode v letných dňoch.

"Takže si ešte v celom balení. S plnou výbavou. Hm, dobre vedieť." lišiacky sa na mňa usmial a žmurkol po mne. Čo je mu?. Jimin o mňa ako viem, záujem nikdy nejavil. 

"Jimine, si v pohode že?" Pozrela som sa na neho pohľadom : kámo tebe asi preplo z tej zmeny počasia. Konečne k nám došli učitelia.

"Nechcem sa s vami hádať, tu máte kľúče a robte si čo chcete. Izby sú maximálne pre tri osoby. Schmatla som kľúče a s Taerou sme sa pobrali do našej izby ktorá mala číslo 127. Celú cestu sme blbli radosťou a keď sme dorazili hneď som sa hodila na posteľ. začal mi v tú chvíľu zvoniť mobil. Mama.

"Kontrola." povedala som Taere keď som videla jej zvedavý pohľad na mne.

ZDRAVÍM ❤❤