I'm not leaving you. K.T.|

|4|

Následné ráno som vstala a rovnako ako aj predošlé dni som spravila svoju dennú rutinu. Obliekla sa, nalíčila, zišla dolu, vzala som si desiatu a odišla z domu.
Pred mojím domom ma už čakal vysmiaty Hoseok. To kôli Jiminovy a Jinovy. Včera mi vybavili každé ráno cestu do školy s Hoseokom ktorý býva o tri domy odomňa ďalej. Ani som o tom nevedela. To tiež som sa dozvedela včera. Vlastne všetci mi povedali kde bývajú no len ja nepoznám ulice našho mesta takže..
"Dobré ránko~" zatiahol to až na tak vysokú laďku až mi rupol bubienok.
"Aj tebe." Spolu sme sa vydali na cestu.
Včera zo mňa dostali všetko ohľadom Mikeho. Namjoon mal chuť ma zbiť za to a Jungkook spáliť.
Vraj že som bezcitná a mala som mu povedať pravdu. No čo by oni robili na mojom mieste?. Jedine Tae a Jimin ma pochopili. Aspoň niekto rozumný.
"Zvykáš si?." Otočila som sa k nemu a prikývla.
"Ide to pomaly, zvykám si na všetko, jedlo, ľudí a na tie pohľady ktoré dostávam každý deň." Hoseok sa na tom len zasmial.
"Neboj sa to prejde. A keď si s nami si v poriadku." Hoseok ma vie ukludniť stále.
"Aha~" zastavila som sa a ukázala na menší obchod na rohu. Hoseok sa díval oným smerom a hneď sa mu rozžiarili oči.
"Ideme!" Radostne som prikývla a vošli sme do vnútra.
"Dobré ráno." Pozdravili sme sa predavačke a šli pomedzi regály.
"Čo si kúpime?" Nahlas som premýšľala a pozerala na tie sladkosti nad ktorými moje vnutro kričalo radosťou.
"Myslím že toto postačí~~" žiarivo sa zazubil s plnými rukami sladkostí.
"Ešte zoberieme aj ostatným." Prikývol a k pokladni sme došli ako detičky s radosťou v očiach.
"Páni~ tak vy toho teda pojete." Len sme sa s Hoseokom zasmiali na poznámku postaršiej pokladničky a asi aj majiteľky obchodu.
Všetko nám to nablokovala a dala do tašky.
Hoseok ju vzal a odišli sme.
"Dnes sa prejeme." Celú cestu k skole sme už blbli.
"Dobré ráno spol." Pozdravyl sa Hobi Yoongimu, Jinovy a Namjoonovy.
"Dobré aj vám. Kde je tá dalšia čásť?." Mikla som ramenamy na otazku ktorú položil Jin.
"Neviem kde sú. Možno sa tiež zdržali v nejakom obchode ako aj my." Ukázal Hoseok tašku s jedlom a sladkým.
Jin sa hneď rozutekal k nemu.
"Worldwide handsome na celej škole, frajer, lámač ženských sŕdc a beží za taškou jedla. Ešte ani za dievčatami tak nebehá." Poznamenal Yoongi s kamennou tvárou.
Hoseok a Jin už sedeli v triede a Jin skúmal obsah tašky. My sme došli a za nami sa už ozývali Jiminove skreky.
Takže došla aj druhá časť.
Sadla som si na miesto a vzala si z tašky moju obľubenú orieškovo čokoládovú tyčinku. Jedla som a kecala s Jinom.
"Nemysliš že toho je najako málo?." Udivene som sa na ňho pozrela. Veď tá taška je plná!.

"Toto je moje že?." Ozval sa Jungkook a vzal si to jeho banánové mlieko.
"Taera neprišla?." Otočila som sa na Jimina ktorý záporne zakurútil hlavou.
"Včera jej bolo zle. Tak dnes s ňou otec skočil k doktorke." Prikývla som. Hádam že to nie je nič vážne.
Obzrela som sa za seba. Jin sediaci s Hoseokom, Namjoon s Yoongim, Taehyung s nejakým chlapcom. My s Kookiem hneď pred nimi a pred nami Jimin.
Všetci sedime v prvom rade.
Hodina sa začala a tak v triede padlo ticho..

*
"Čo máme teraz za hodinu?." Opýtala som sa Jungkooka ktorý čumel na rozvrh.
"Telesná a športová výchova." Si zo mňa robíte srandu. To už?!
"Namala tá hodina byť až potom?." Pretočila som očami a Jimin sa zasmial.
"Nerada telocvik?." Otočil sa k našej lavici.
"Neznášam."
Jimin ma vytiahol na nohy a všetci sme zišli k telocvični.
Kedže som sa medzi tým davom srtácala ani neviem ale do niekoho som vrazila.
"Dávaj pozor kam šliapeš.!" Pozrela som sa na onú osobu. Jennie.
"Prepáč nechcela som." Otáčala som sa už ale po tom čo povedala som sa zastavila.
"Nevadí, škriatkom sa stávajú také veci."

Smiech tých jej poskokov mi rezal uši.
"Deje sa niečo?." Prišiel k nám jej brat a jeho banda. Srdce mi začalo byť ako o závod.
"Tento škriatok do mna vrazil až skoro spadla. Chudinka." Vrelo to vo mne. Mala som chuť jej kopnúť medzi očami.
"Maličká dávaj si pozor." Naklonil sa ku mne jeden z nich. Nebol to Chanyeol a ani Chen. Tento mal také mačacie oči a naozaj zlý tajomný úsmev.
"Dávaj si pozor inak ťa môže niekto dostať-"
"Fajn to by stačilo." Jungkook?...
Otočila som sa na ňho, bol to on..
"Aký máte znova problém?." Postavil sa medzi nás.
"Davajte na ňu pozor, je tak maličká že tuna vrazila do Jennie div Jennie ten náraz ustála." Wow, prekrúcať pravdu im naozaj ide.
"Ale bež Minseok. Nevadí. Nebola to jej chyba." Ako had sa na mňa usmiala. Robí to len pred Jungkookom.
Jungkook pretočil očami a vzal ma preč.
"Si v poriadku že?." Prikývla som..
"Prepáč nám to ale stratila si sa nám medzi študentmi." Zasmiala som sa na tom a spolu s ním a za nami Jennie sme došli do šatní. Ja do dievčenských a oni do svojích.
Rýchlo som sa prezliekla aby som sa vyhla kontaktu s Jennie, len pre jej dobro.
Už keď som na seba naťahovala tričko, vošli do vnútra.
Prv tie jej povýšenecké pohľady a už som čakala čo bude ďalej.
Keď som bola hotová šla som ale jedno z jej dievčat mi zaterasilo cestu.
"Tes si už hotová?." Hlas Jimina na durhej strane prinútil to dievča ma pustiť.

"Ďakujem za záchranu." Spolu s ním som šla do vnutra telocvične.
"Jennie ťa obťažovala znova?" Neodpovedala som.

Keď sme tu už boli všetci prišiel učiteľ.
"Takže mládež. Kedže je to ešte stále len začiatok tak to nebude nič hrozné len si zahráme vybýjanú."
Stále lepšie než v prvý deň čož bol basket.

Rozdelili sme sa do týmov.
"Kto bude kapitánom?." Otázala som sa.
"Môžem ja?." Ozval sa Joon a hneď všetci povedali zborovo nie. Joon posmutnel a ja som nechápala prečo mu to nedovolia.
"Ešte by ti lopta vybucha v rukách." Poznamenal Taehyung. Ha?.
"Dobre budem ním ja." Ozval sa ten chlapec ktorý sedí s Taem.
Prikyvlo sa a šlo sa hrať. Na druhej strane polovička našej triedy plus Jennie a jej spol.
Toto bude zaujímavé.

Hra sa začala a lopta bola naša. Začínali sme ako prvý.
Prvý vypadol niekto z oného týmu, následne z nášho Namjoon. Ten je naozaj neohybný. Ako poleno.
Opäť Jungkook niekoho vybyl. Keď som videla koho zamsmiala som sa na tom. Bolo to jedno z Jenninych dievčat.
"Dobre ty~" žmurla som po nom a hrali sme ďalej.
Z nášho týmu vybili ďalej Yoongiho, Hoseoka a Taehyunga a ešte dvoch ktorých nepoznám mená.
Ja som vybyla niekolķych z protihráčov a Jimin tiež. Ostali sme už len ja Jimina Jungkook. Z ich týmu to bola Jennie a dvaja chlapci.
Skoro ma vybyli ale tak za to že som nízka mám výhodu. Aspoň nejaké to plus.
Jungkook sa zbavil Jenie a Jimin nakoniec tých chlapcov.
Následne po výmene kapitánov sme vyhrali zápas.
Bola to zábava.
"Nevedela som že ty a šport tak k sebe sa hodíte." Zasmiala som sa na Jungkooka ktorý sa utieral.
"On vie všetko, okrem varenia." Poznamenal pomimo Hoseok.
Wow.
"Asi napol dokonalý."
**

Posledné doučovacie hodiny s Taem v lavici som skoro zaspávala.
"Dám vám nejakú prácu na doma." Čože? Domáca úloha?.
"Ako je u nej zvykom, nebude to nič ľahké."
Toto som nemusela vedeieť Tae..

Na koniec sa to skončilo.
"Tak poď." Vzal ma okolo ramien a šli sme za ostatnými.
"Ideme?." Pikyvli sme teda až na Taeho.
"No viete slečná Krkavčí ksicht nám dala domácu a tak sa ideme spolu s Tesou zabiť."
Vystrašeným pohľadom som sa na ňho pozrela. Zabiť?!
"Ewww to vám nezávidím." Naozaj milé od predsedy triedy.
"Tak vy chodte. My ideme."
"Tae kam ideme?." Otázala som sa keď sme už vyšli z areálu školy.
"Do knihovne aby sme tú domácu mali. Lebo ak  nie .. nechcem na to vzpomínať."
Ahhh...
Došli sme do knižnice a Tae ma vzal k regálu kde budú knihy ktoré nám pomôžu.
Zložili sme sa šli na to.
To ticho aké tu bolo ma viac a viac uspávalo ale to zadanie tej úlohy mi lámalo rozum.
"Rozumieš tomu?." Pozrela som sa na Taeho a záporne pokrútila hlavou.
"Tak poď sem a pomôžem ti." Vzala som si svoj zošit a šla k nemu.
Zo začiatku som ho poslúchala no potom sa mi oči same od seba zavreli. To kôli tomu že do neskorého večera sa učím a ako by to nestačilo tak ešte aj toto.

Taehyung

Vysvetľoval som jej to a keď som pocítil ako sa jej telo uvoľnilo a jej hlava spadla na moju hruď, došlo mi že spí. Pousmial som sa nad ňou. Nebudem ju budiť.
Vzal som pero a urobil to za ňu.
Robil som to prv jej a že toho nebolo málo a ešte potom aj mne. Každý mal iné zadanie a o to to bolo ťahšie.
Pozrel som sa na hodinky. Osem hodin.
Dve hodiny som sa s tym sral. A ak to bude zlé zabijem sa.
Psychologia mi moc nejde.
"Tes~" šepol som. Nič. Povedal som to znova len viac nahlas. Opäť nič. Pozrel som sa na ňu. Je tak zlatá keď spí. Mal som chuť ju pohladlať po vlasoch. Váhal som, no spravil som to.
Je tu ešte len týždeň a tri dni čo chodí k nám do školy a už sa stihla zapliesť so zlymi ľudmi. Vlastne.. ja som kedysi býval rovnaký ako Chanyeol a ostatok no potom mi došlonže je to zle. A Jin bol od začiatku proti. V deň ked nás dali do inej triedy bol pre mňa deň vykúpenia. Jimin nás hneď prijal a nejak sme sa spriatelili a takto to je až do teraz. Inak by som to ani nechcel.
Hladkal som ju ešte takto dlho, prišlo mi to tak príjemné.
Naraz sa pomrvyla a hneď som skamenel. Nevedel som čo robiť.
"Tes?" Sepol som.
"Hm??" Pretrela si oči a tak zaspate sa na mňa pozrela. Bola taká zlatá. Vlasy jej padali do tváre a jej narúžovlá tvár jej dodávali na efekte zlatého dievčatka.
"Asi by sme už mali ísť domov." Prikývla a nejak sa dvyhala.
Stále som mal úsmev na tváty. Bolo to zábavne ju sledovať. Nie v tom zlom zmysle.
"Ukaž, pomôžem ti." Vzal som jej vak a odprevadil ju domov. Kedže viem kde Hosekk býva a ona je od neho len k tri domy vyššie tak to nájdeme.

Za chyby sa ospravedlňujem a hádam sa aj teraz časť páčila. Za názor na to budem vďačná😊