I'm not leaving you. K.T.|

|7|

Bolo niekolko hodín po obede a mne volala mama aby som šla k nim do práce aby som im šla odniesť niečo čo zabudli doma.
Lenže.. neviem kde ich firma je.
"Neboj sa, trafím tam. Len mi povec ulicu."
Mama povedala a aj podrobnejšie popísala kde by ta ich firma mala byť.
"Dobre už idem." Zložila som hovor a hneď vytáčala Taerine číslo.
"Čau za 10 minút som u teba. Musíš mi pomôcť." Zložila som. Vzala tú krabicu a vyšla z domu.
Rýchlim krokom som sa dostala až k Taerinému domu.
Zazvonila na zvonček a čakala.
Po nejakej chvýli mi prišla otvoriť nejaká paní.
"Oh, dobrý deň paní Park, je Taera doma?." Usmiala som sa a paní mi úsmev opätovala.
"Ty musíš byť Tesa, a áno je doma. Poď do vnútra." Pozvanie som prijala a za Taerinou mamou som šla až som sa ocitla v obývačke kde sedel Jimin rozvalený jak sviňa.
"Zavolám ju?." Prikývla som. Jej mama teda šla za ňou a ja som ostala s Jiminom.
"Zdar Tes~" pozdravyl sa a prišiel ku mne. Bez trička.
"Čo to tam máš?." Pozrel sa na krabicu ktorú držím v rukách.
"Mama si to zabudla doma a tak jej to teraz idem odniesť ale potrebujem pomoc s navigovaním." Jimin sa len zasmial.
"Veď ti môžem pomôcť." Ponúkol sa.
"A vlastne, kde tvoji rodičia pracujú?." Posadil ma na stoličku ktorá vola v rohu a krabicu položil na zem.
"Tak pracujú ako herný vývojari." Jiminovy sa rozžiarili očká.
"Tes, Taera akurat je vo vani. Veľmi sa ti ospravedlňuje že nemôže s tebou ísť." Ah, a čo teraz?.
"To nevadí." Vstala som a zobrala krabicu opäť do rúk.
"Počkaj, odnesiem ťa tam." Pozrela som sa nádejne na Jimina.
"Naozaj??" Prikývol.
"S Taem, my by sme sa pomedzi tých ludí stratili" zasmiali sme sa na tom, Jimin sa šiel prezliecť a až potom sme šli. Zastavili sme sa pre Taeho ktorý akurát ešte len vstával, ale prišiel.
"Ukáž,.vezmem to." Ponúkol sa smejúc sa Taehyung.
Podala som mu krabicu ktorá ani nebola tak ťažká, mohla som ju niesť aj sama.
"No a kde je tá firma?." Opýtal sa Tae na čo som im odpovedala.
"To nemyslíš naozaj, veď to je na opačnej strane mesta." A sakra. A ako vieme všetci,.Busan nie je to najmenšie mesto.
"Nevadí, vezmeme taxika." Rozhodol Jimin.
Prv sme sa dobrú cestu prešli peši a až potom sme si chytili taxika.
Konečne sedím!.
Nasačkovali sme sa do taxíka, povedali miesto a vyšli sme.
Sedím tu jak sardinka medzi velribami.
Jimin má na kolenách tú krabicu, ja sedím v prostriedku a Tae vedľa mňa.
"Mohli by ste si pohnúť, je to nutné" povedala som ale šofér ma odignoroval.
Veď jasné, na čo..
Cesta trvala skoro hodinu kôli zápcham a semaforom. Mama ma zabije.

Taehyung stihol zaspať takže ho mám na rameni. Veď spal dlho, a ešte?! Čo robil večer sakra?!.
Jimin sa kochal mestom za okienkom len ja som niesla ťarchu, Taeho.
"Konečná zastávka." Konečne!. Dala som mu peniaze zobudila Taeho a všetci traja sme sa behom dostali do vnútra budovy.
"Počkať deti, počkať!" Zastavil nás sbskár.
"Kam si myslíte že idete?." Ešte toto nás zdrží.
"Som dcera Williama Graya, a toto mu musím odniesť." Sbs sa na mňs prekvapene pozrel.
"Oh dcera riaditeľa. Otca nájdeš v najvyššom pochodí a na veľkej chodbe, dvere na ľavo od konca prvé." Prikývla som a s chlapcami sme šli do výťahu.
"Wow Tes? Tvoji rodičia sú tuna zdejší riaditelia?." Letmo som prikývla.
Konečne sme sa tam dostali.
Veľká chodba a od konca dvere na ľavo.
Rozutekala som sa k dverám a zpadla do vnútra.
"Tes!" Zajáskala mama a zobrala krabicu.
"Ďakujem srdiečko." Otec ma objal a dal pusu na čelo.
"Oci, nie pred kamarátmi." Pohrozila som mu zrakom no on sa len zasmial a šiel k chlapcom.
"Ďakujem vám mládenci že ste pomohli Tese priniesť disk. Keby že prídete len čo o minútu neskôr, asi by sme pohoreli." Otec sa s nimi bavil zatiaľ čo mama už zmizla aj s diskom niekde za dvermi von.
"Kam šla mama?." Opytala som sa zmätene.
"No ukázať novú hru spondzorom. Bez vás by sme to nedali." Otec stále ma vo zvyku dramatizovať situácie.
"Wow, Tae, my sme pomohli." Nad Jiminom som sa s otcom zasmiala.
"Ako ste sa sem dostali?" Otázal sa otec
"Taxik." Odpovedali sme všetci traja.
"Oh.. no tak to si môžte spraviť pohodlie alebo ísť do herne. Za pol hodinku sa vraciame domov. A keď hra bude úspešna, kúpim vám zmrzlinu." Naozaj oci? Znrzlinu?
"Ešte som nikdy nebol vo vývojárskej firme. Poďme do tej herne!." Zaprosíkal Jimin a tak som s nimi šla. Prv som sa opytala otaca či môžme a kde to je, a on nás odprevadil.

"U svätého jelena! Tú su snáď všetky nové hry!."
"Bro toto je ráj!."
Sú to už dospelí chlapcia chovajú sa ako deti.
"Taera, povedz že sem budeme chodiť stále!." No určite. Mne sa tu nepáči.
Ako mám rada hry ale toto je už aj na mňa moc.
Zaujímalo by ma čo robí Taera, a ako to včera dopadlo s ňou a Kookiem.
Mala by som sa opýtať Jimina?..
Alebo radšej nie..
Sadla som si do kresla a dívala sa na nich ako šalejú kôli hrám.
***

"Pán Gray a to ste tie hry vymyslel vy?." Opýtal sa Jimin otca keď už náa viezol domov.
"Väčšinu. Veľa hier vymysleli kolegovia, moja žena a iný zamestnanci."
"Páni~ aj ja by som chcel vytvoriť vlastnú hru." Zasmiali sme sa nad Jiminom a ďalej takto v hluku sme šli.
Konečne sme boli doma.
Je pol štvrtej a doma sa mi byť nechce. Stejne je tu ešte Jimin a Taehyung.
Prezlečená som zišla dole a s nimi sme šli von.
"Musím povedať že tvojí rodičia sú úžastný!." Ja viem.
"Máš jasné!"
Došli sme až k Jiminovy domov.
"Hej ludia, ja som ešte nejedol. Takže ja skočím vedľa a hneď prídem." Prikývli sme.
"Ach veď sa mohol najesť u nás." Ozala sa Jiminova mama ktorá akurát vošla.
"Nechaj ho tak." Ozval sa Jimin a šiel niekam.
"To tu budeme len tak stáť?." Opýtala som sa  Jungkooka ktorý tu už bol asi pätnásť minút pred nami.
Prv mi to nedošlo ale potom áno. Žeby on a Taera niekam šli spolu?. Jungkook takto vyfintený a Taery ešte stále niet... hmm..
"Paní Park, môžem ísť za Taerou??" Keď mi na to paní prikývla rozbehla som sa schodmi hore. Ešte že majú na dverách ceduľky.
"Ťuky ťuk~" vošla som do vnútra a našla Taeru sa líčiť.
"Takže som mala pravdu!." Radostne som zajáskala a šla k nej.
"Čo si mala pravdu?.
"No že ty a Jungkook spolu už chodíte a teraz niekam idete spolu." Taera sčervenela.
"Yaayy~~!! . Som z teba rada!." Objala som ju.
"Chcem všetko vedieť." Zasmiala som sa a sadla si vedľa nej.
"Prv mi sprav taký makeup ako si mala včera ty a ja pomedzi to ti všetko poviem."
Prikývla som na to.
"Dámi tak máme ešte dlho čakať?." Prišiel Jimin a otázal sa.
"Vy chodte my neskôr dorazíme za vami." Jimin prikyvol a zmizol.

Všetci odišli okrem Jungkooka a Taery ktorý mĺčky vedľa seba stáli. Nikto sa nemal k slovu ale napokon Jungkook prelomil ticho.
"Tak trochu trápna situácia.." Taera nemo a slabo prikývla.
"Amm.. takže, uff.." opäť nastalo ticho. Obaja sa na seba len tak dívali a potom obaja vybuchli smiechom.
"Takže sa ti páčim hej?." Začal Jungkook so širokým úsmevom na tváry. Taera vedela že Jungkook si z nej uťahuje. Pozná kedy to mysli vážne a kedy nie.
"No a ja som zas vedela že na mňa máš iný pohľad ako len na kamarátku." Taera si do ňho udrela zo srandy.
Jungkook zvážnel a Taera vedela že teraz keď už niečo povie, tak to bude myslené z cela vážne.
"Vždy som sa na teba díval inač ako len na kamarátku. Bola si samé dievča medzi siedmimi chlapcami. Každý okrem Jimina sme ťa brali ako dievča a ja som sa na teba pozeral aj inač ako len kamarátka. Vždy si sa mi páčila ale nemal som sa k činu.
Vždy som sa na teba díval keď si sa ty akurát nedívala. Prečo si myslíš že som bol stále s Jiminom a tebou?.
Alebo teraz, prečo som teba zatiahol na tú loď?. Na tej horskej dráhe si ma prekvapila že si si sadla vedľa mňa ale bol som šťastím bez seba..." trhane si vydýchol a znova sa nadýchol.
"Tak a je to vonku." Pozrel sa na Taeru ktorá bola v šoku. Nevedela čo povedať.
"Kookie.." pozrela sa mu do očí a nabehovali jej slzy.
"Ja som si myslela že máš niečo s Jennie a bála som sa nejako dať najavo ti že sa mi páčiš. Vždy mi prišlo hrozne keď som ťa videla že sa s ňou rozprávaš, kôli tomu som sa niekedy s tebou nebavila alebo sa ti vyhýbala aby som sa odmilovala..
Ale teraz keď už viem toto.." Jungkook šiel k nej bližšie a objal ju.
"Nemohol toto Namjoon povedať niekedy skôr?." Obaja sa nad tým zasmiali. Taera sa už chystala ísť za ostatnímy no Jungkook ju chytil.
"Park Taera, budeš so mnou chodiť?." Taera sa otočila a začala zbesilo prikyvovať.
"Musím sa Joonovy poďakovať."

Hello it't again me😏😏.
Nová časť ta dá😅😃