I'm not leaving you. K.T.|

|15|

Od strachu pohľadu na to som sa nadychovala že zakričím len v tom mi Tae priložil svoju ruku na pusu a  chytil zo zadu a vybehli sme z tej uličke kde ležalo už teraz mrtvé telo ženy ktoré bolo na cucky. Buď ju niečo dokúsalo alebo ja neviem.
Celá som sa triasla, plakala a mala som chuť zvraciať.
"Tes v pohode. Som s tebou." Taehyung ma chytil za tvár a tak ma donútil sa pozrieť na ňho. Sedela som na nejakom múriku pod obchodom neďaleko toho.
"A-ale ona, ona bola celá-" Taehyung ma hneď zastavil tým že ma objal.
"Kľud. Už je dobre, sme preč." Stále som to mala pred očami. Toľko krvy, začína sa mi točiť hlava. Takéto veci som ešte nezažila. Take niečo sa stáva len v N.C.I.S a nie v realnom živote.
"Si len prestrašená. Zhlboka sa nadychni." Snažila som sa poslúchnuť no šlo mi to ťažko.
"Pozri, som z toho rovnako vystrašený ako aj ty, len prosím neplač." Vravel to ale aj on mal preslzené oči.
"Je mi ľúto tej ženy." Povedal a chytil ma za koleno.
"Bude to v pohode ano?. Necháme si to pre seba. Bude to také naše male tajomstvo." Prikývla som. Nikdy by som nebola schopná o tom niekedy niekomu povedať.
"Krv." Taehyungovy z nosa tiekla krv.
"Ano viem bolo tam veľa krvy.-" zastavila som jeho rozprávanie mojou rukou bližiacou sa k jeho tváry.
"Tečie ti z nosa krv." Povedala som s kludom a utrela mu ju do svojho rukávu.
"To je v pohode, len asi z toho suchého vzduchu." Stále som jeho ruky odstrkovala keď chcel sa dotknuť nosa.
"Postav sa drž." Prilázala som mu. Držala som mu  nos no a keď sa postavil, musela som na tom múriku stať aj ja aby som na ňho dočiahla.
Pozorne som sa na ňho dívala. Ak krvácanie nezastavím tak to bude zlé.
Mamina s tým tiež máva problémi.
"Už si v pohode." Plakať neplačem len už tie slzy idu samé. A hej už ma to prešlo len ten strach ostal.
Neodpovedala som mu len prikývla.
"Hoseok ťa zabije." Nechápavo som sa na ňho pozrela.
"Zakrvila si mu jeho mikynu." Do frasa!.
Hneď som pustila Taeho nos. Krv mu ustála. Aspon že tak.
Otrela som mu ešte ten zvyšok krvy rukávom.
"Nevadí. Hlavné že už si v poriadku." Zišla som z toho múrika a v duchu sa modlila aby mi to Hoseok prepáčil.
"Ďakujem." Otočila som sa na ňho.
"Za také sa neďakuje. A teraz už podme. Necitim sa dobre a už je vela hodín. A plus sme zabludili." Tae si to tiež uvedomil a tak sme sa vydali na cestu.

Celú cestu som sa držala Taeho mikyni. Vyzerali sme ako bezdácke decká. On ten starší a ja jeho maličká sestrička. Zakaždým keď na mňa hovoril sa trochu sklonil. Blúdili sme a pýtali sa ludí vonku či nevedia kde tu je ten náš hotel. Jeden pár bol taký láskavý že nás tam odprevadil.
"Ďakujeme veľmi pekne." Poďakovali sme a vošli dnu.
Obaja stále ticho. Hovoriť sa začalo až vo výťahu.
"Budeš v pohode že?." Nemo som sa na ňho pozerala. V mysli mi preletela scenka ako ma vytiahol z tej uličky a povedal tie slové ktoré mi teraz zatriasli so srdcom.
Som tu s tebou.
Už dva ktát povedal niečo také a mne to chvenie srdcom zakaždým neprestáva.
"Budem." Odpovedala som s otočila sa k dverám pretože už za chvýľu vystupujem.
"Dobrú noc Taehyung." Odišla som a šla hneď do mojej izby.
Všade bola tma. Taera už spala. Vzala som si nejaké oblečenie a šla do kúpeľne si dať sprchu. Aj keď dnes vody bolo až až, potrebujem sa prebrať.

Pri každom zavretí očí som ju mala pred očami. Tie rezné rany po celom tele a odkúsané časti tela, len pri pomysleni na to sa mi dvýha žalúdok.
"Tesa?." Začula som Taerin hlas.

Taehyung

Keď som vystúpil už aj ja šiel som do izby.
Jimin ešte ležal na posteli a hral hry.
"Zdar bro." Pozdravil som sa a hodil sa na postel chrbtom dole.
"Kde ste toľko trčali?." Opýtal sa. Mne sa cez hlavu všetko premietlo, ulička, plač,.všetko.
"Tese to jej učenie dlho trvalo." Jimin chápavo niečo zamrmľal.
"Poďakovanie za to že som ti vybavyl chvyľu osamote s Tesou by som si zaslúžil nemyslíš?." Prebrali ma jeho solová.
"No hej hej.. ďakujem." Ak by som nestal možno by to videla sama a kto vie ako by to skončilo.
Uff ešte že som ostal.
"Už si jej to povedal?." Sklonil som hlavu.
"Berie ma ako kamaráta a nechcem to zničiť. Neviem ako to cíti ona.." Jimin mlčky prikývol.
"Neboj sa, určite to cíti rovnako. Tie jej pohľady na teba musia niečo znamenať." Z chute som sa zasmial. Keby to takto bolo..
"Dobre teraz podme spať." Prezliekol som sa a zaľahol.

***
"Vstávaj ty spachtoš!." Ucítil som jemné fackanie na mojom líci. Neochotne som otvoril oči a uvidel škeriaceho sa Jimina.
"Zlez zo mňa ty debil!." Zhodil som ho a opäť privrel viečka.
"Noták Tae! Zmeškáme kôli tebe raňajky!." Ten hlas!. Otvoril som oči a uvidel ju stát pri dverách. Pohľadom ma prv spražila no potom sa usmiala. Vstal som teda.

Tesa

Všetci už boli na raňajkách len Jimin s Taem nie. Učiteľ musel vybrať práve mňa aby som za nimi šla.
"To si zo mňa uťahujete!". Učitel zaporne a príse zatočil hlavou.
"Fajn teda.." porazene som šla opäť do hotelu.

Klopala som, oni ešte 100% spia.
Začala som buchať na dvere a v tom mi Jimin otvoril.
"Vieš ty koľko je hodin?!." Jimin som poslala vzbudiť Taeho.
Prv nechcel. No zobudil sa.
On spal bez trička.. jeminky..
Radšej som sa otočila aby som neskolabovala a to teplo ešte dosť je.
"Tesa mohla by si mi podať to čierne tričko?." Prehovoril na mňa. Zhlboka som sa nadýchla,.vzala tričko a otočila sa k nemu.
Nemohla som si pomôcť a celého si ho prezrela. Rozcuchané vlasy, jemne naružovlá tvár, hruď nekomentujem..
"Tes to už rovno po nom skoč." Prebrala som sa a šokovane sa pozrela na Jimina.
"Uznávam ti že si za zamilovala ale očumovať ho až tak že ti slzy teču?." Čože?!
Otrela som si bradu.
"Počkám vás dole.!" Určite sa červenám aj na zadku. Jimine toto ti nedarujem!
Srdce mi bušilo jak o závod a lapala som po dychu.
Videla si to telo?!
Nech robím čo chcem stále ho mám pred očami.
Tie vlasy
Jeho pohľad
To telo
"Aghhh!! Kľud lebo sa zbláznim!." Srala som na to nečakala tam a šla do reštiky kde už väčia časť mala dojedené.
"Čau Tes, kde su oni?." Opytal sa ma Yoongi. Neodpovedala som a sadla si vedľa Hoseoka.
"Čo sa stalo??" Nechápal Yoongi a ani ostatný.
"Ďakujeme že si nás nepočkala." Pohľadom som padla na Jimina ktorý sa zazubil.
Na Taeho som sa neopovážila pozrieť.
"Čo vam to toľko trvalo?!" Okríkol ich učiteľ.
"Len jeho tričko to kôli tomu." Sadol si Jimin a s nim aj Taehyung.
Začala som sa pchať jedlom aby som zabudla na ten trapas.
"Pomaly nikto ti to nevezme." Šepol mi do ucha Namjoon ktorý sedel tiež vedľa mňa.
Pozrela som sa na ňho pohľadom aký ma pes keď je naštvaný a niekto sa k nemu priblíži.
"Fajn, nič som nepovedal." Vrátila som sa k svojej činnosti a zaposlúchala sa do rozhovoru učiteľa a Jennie.
"Takže ako bolo pri mori?." Opytal sa jej.
"Bolo tam nádherne. Dnes tam ide aj druhá časť teda opäť druhá časť III.B a štvrtáci."
Aj ja chcem.
"Pridáme sa k nim?." Pozrel sa učiteľ na nás. Všetci sme súhlasili.
"Plus my by sme tam mohli ostať aj cez noc. Spravíme si stanovačku pod šírim nebom.... len.. budeme musieť zohnať stany."
"Fajn tak sme dohodnutý. Ide sa k vode!." Postavil sa Jin a radostne zatancoval čož viedlo k tomu že sa k nemu pridal Hoseok a ešte k nim aj Jungkook.
"Niekedy sa pýtam ako som mu mohľa podľahnúť." Zasmiala som sa nad Taerou a keď som sa už chcela opäť pozrieť na nich ako tancujú,.videla som Taeho pohľad na mne.
Rýchlo som sklopila pohľad. Teraz si o mne bude myslieť kade čo. Dokonca ma má za kamarátku, musím sa zvpamätať!. Aj keď som sa zamilovala...
Je to ťažké. Povedal mi slová v situáciach aké nemal. Teraz sa už bojím ostať s ním o samote, boh vie ako zvládnem ten nátlak.
"Takže poďme sa pripraviť." Zavelil učiteľ a my ako poslušné kačiatka sme šli za nim.

"Čo ti je?." Opytala sa ma Taera cestou k naším dverám.
"Čože?-" vythla ma z mojích myšlienok.
"No ja že v tom výťahu, čo bolo tak zaujímavé na tom strope?." Ani som si neuvedomila že som sa dívala na strop. Mala som prácu vyhýbať sa pohľadu na Taeho ktorý bol hneď vedľa mňa.
"Taera... ja ti asi musím niečo povedať.." vzala som ju za ruky a dotiahla ju až na posteľ kde sme si obe sadli.
"Amm.. ako začať..-"
"Ak mi chceš povedať že si sa zamilovala do Taeho tak to už viem." Prekvapene neveriac svojím ušiam čo počuli som sa na ňu pozrela.
"Čože? Ako?." Taera sa začala smiať.
"Pamätáš ako si vravela že si hneď prišla na to že sa mi Jungkook páči?." Prikývla som.
"Tak to som zistila tiež pri tebe. Dívaš na na ňho inak, inak sa na neho usmievaš a všetko okolo toho. Teda zo začiatku  keď si prišla to takto nebolo. Neviem kedy to začalo ale teraz to je jasné." Aiiss~~ hodila som sebou na posteľ.
"Ak to vieš ty tak už to vie každy!." Dala som si na tvár vankúš a snažila sa ma zabiť.
"Ale veď to je v pohode.-"
"V pohode?!." Skočila som jej do toho.
"On ma berie len ako kamarátku a k tomu nie som asi ani jeho typ." Prečo je to také komplikované?!
"Zabudla si povedať o vašom výškovom rozdiele." Čože?
"No skrátka nevadí, veď aj ja s Kookiem sme boli kamaráti a stále sme len už rozdiel je že patríme jeden druhému."
Posadila som sa normálne a začala ju poslúchať.
"Doberieme toto téma potom. Teraz sa musíme pripraviť k moru!!~~"

Komečne už sme sa k tomu dokopali😀😀