Pohľad Andreja
Martin mi práve dopovedal historku o jednej babe, s ktorou sa viackrát vyspal. To zvyčajne nerobieva, ale nevadí, aj mne sa stane, že si nejakú obľúbim. A tá hlúpa hus si myslela, že spolu chodia! Tak takýto trapas by som nechcel zažiť. Vraj mu spravila poriadnu žiarlivostnú scénu. Chodenie je podľa mňa iba pre dementov. Načo ti je frajerka, keď môžeš mať akúkoľvek babu hocikedy? A tak sa ešte stále rehocem. Chudák Martin, musel byť poriadne stratený, keď začala revať. Neviem si pomôcť, ale príde mi to strašne vtipné. Dávno som sa takto dobre nezasmial.
Keď sa chystáme opustiť túto odpornú školu, zbadám tú chutnú blondínku, s ktorou som sa stretol v piatok v klube. Zíza na mňa a som si istý, že keby som bol bližšie, videl by som ako slintá. Toto sa mi na tejto škole nestáva často. Väčšinou ma dievčatá častujú pohŕdavými pohľadmi, akoby si mysleli, že ma to raní. Alebo že sa razom stanem slušným chlapcom ako tí panicovia, čo chodia do tejto školy. Je sranda byť najstarším na škole, aj keď by som už rád tento rok vypadol. Prvýkrát som prepadol, lebo mi to bolo u riti. Druhýkrát, pretože sa mi nepodarilo prejsť. Aj keď som sa snažil. Aspoň trochu... Zahľadím sa znova na nevinnú tvár tej blondíny a žmurknem na ňu. Pri jej prekvapenom výraze sa zachechcem. Chudinka, určite zo mňa práve dostala infarkt.
Martin, ktorý doteraz ticho kráčal vedľa mňa a trpel môj smiech, sa na mňa spýtavo zahľadí.
„To je tá drzaňa, čo nám odtiahla tú štetku Elu?"
„Hej. Tá drzosť s nevinným výzorom tvoria nevídaný kontrast," poviem a otvorím veľké dvere, ktoré vedú von zo školy.
„Si z nej nadržaný?" uškrnie sa na mňa.
„Nie. Len vravím, že je to zaujímavé. Vlastne, keď tak rozmýšľam, ešte nikdy som nemal pannu," otvorím dvere na svojom modrom ošarpanom aute a Martin naskočí na miesto spolujazdca.
„Hmm, ani ja. Ale pri takej potom čakaj takú scénku ako som schytal ja," zasmeje sa Martin a ja výjdem zo školského parkoviska.
„No do riti! Tak to nikdy," poviem a znova sa rozrehocem, pričom si jasne uvedomujem, že sedím za volantom.
„Prestaň, ty idiot! Vôbec to nie je vtipné. Mal by si skôr plakať! Takú hroznú traumu som zažil," zasmeje sa Martin a ja sa konečne upokojím.
„Prídu dnes ostatní?" spýtam sa a zamierim autom na starú cestu. Už sme takmer pri Martinovom byte.
„Hádam hej, písal som Nikole."
„Okej," odvetím. „Čo bolo na nej také výnimočné, že si sa s ňou vyspal viackrát?" spýtam sa s úškrnom.
„Na kom?" zamračí sa.
„Ale no tak, kamoško! Na tej, čo ti spravila tú scénu," rozrehocem sa. Znova. Asi mám ešte v sebe niečo z víkendu.
***
Sedíme na starom gauči, pijeme pivo a prepíname televízne kanály. Nuda.
„Kde doparoma trčia?" nazlostí sa Martin a po tretíkrát volá Nikole. Vtom sa ozvú hlasné zvuky rozhovoru na chodbe a o sekundu už niekto vojde do bytu.
„Sme tu!" skríkne Šimon a hodí sa ku nám na gauč. Erik položí pred nás na stolík dve fľaše alkoholu a vopchá sa vedľa Šimona. Nikola príde ako posledná a zamračene pozrie na preplnený gauč.
„No tak, vážení páni, nemali by ste uvoľniť miesto dáme?" zaškerí sa na nás a pohodí svojimi svetlomodrými vlasmi.
„Prečo by sme to asi robili?" odvetí jej Šimon posmešne a Erik vyplazí jazyk.
„Pretože je to slušné," argumentuje.
„Nikča, zlatíčko, odkedy sme my slušní?" zasmeje sa Martin.
„Hej, jasné... Na to som zabudla," povie a všetkých štyroch si nás premeria pohľadom. „En-ten-ti-ky-dva-špen-dlíky..." začne vypočítavať a my na ňu zmätene pozeráme. Ja sa zasmejem.
„Vidím, že čosi si z tej školy predsa len pamätáš. To máš zo škôlky?" poviem posmešne, no ona sa sústredí na odpočítavanku až napokon jej prst zastane na mne.
Víťazoslávne sa usmeje a sadne si mi na kolená.
„Čo to má znamenať? Ja nie som stolička, tú si si mohla priniesť z kuchyne!" vybuchnem, no ona si to nevšíma.
„Ďakujem za povolenie, Andrej," usmeje sa a drzo ma pobozká na líce. Typická Nikola. Svojím sexi zadkom sa mi povrtí v lone a pohodlne sa usadí.
„Táák, čo to tu máme?" spýta sa a začne prepínať kanály.
Po pol hodine pozerania nudnej televíznej šou Nikola zoberie ovládač do rúk a vypne telku.
„Fajn, nebudeme tu predsa sedieť akoby nám niekto umrel. Takúto nudu som ešte nezažila. Čo je to s vami? Prečo ste takí prispatí?" povie rozladene a zrak jej padne na Martina a Šimona, ktorí zaspali jeden druhému na pleci.
„Asi majú za sebou ťažký deň," poznamená Erik pri pohľade na nich.
„Jémin, sú takí zlatí keď spia!" usmeje sa Nikola a vytiahne z vrecka telefón. S Erikom si vymeníme zamračené pohľady.
„Nikča?" oslovím ju.
„Hmmm?" zamrmle a ešte raz odfotografuje tých dvoch ospalcov.
„Kedy konečne pochopíš, že slovo zlatý by sa nemalo používať v súvislosti s chalanom?"
„Kto vraví?" spýtavo sa na mňa pozrie, namieri na mňa telefón a spraví fotku.
„My," povie Erik a ja prikývnem.
„Naozaj si ma práve odfotila?" spýtam sa zúrivo namiesto odpovede.
„Možno," mykne plecom a znova sa mi posadí na kolená. Tentokrát je však otočená tvárou ku mne.
„Možno?" prižmúrim na ňu oči. Ona pomaly prikývne a priblíži sa ku mne. Zrazu dýchame ten istý vzduch.
Kútikom oka vidím ako Erik vzal zo stola fľašu, trhnutím ju otvorí a dá si poriadny dúšok. Slabo sa zaškerí a zahľadí sa na nás. Keď vrátim svoju pozornosť na Nikolu, prebodáva ma pohľadom plným chtíče. Nakloním sa dopredu, prekonám tie milimetre, čo nás delia a spojím naše pery.
Nikola sa hlboko nadýchne a pustí sa do práce. Bozkáva ma najpr na pery, potom sa presunie na môj krk. Jej plné pery sa dotýkajú mojej napnutej pokožky, zatiaľ čo ja nehybne sedím a užívam si to. Po chvíli sa uvoľním a začnem vnímať jej panvu ako sa na mne vrtí, čím ma začne nenormálne vzrušovať. Z pier sa mi vyderie vzdych. Nikola sa odtrhne z môjho krku a znova ma pobozká na pery. Tentoraz s ňou začnem spolupracovať. Keď pootvorí ústa, strčím jej dnu jazyk a začnem maznať ústa, ktoré sú mi tak známe.
Vtom sa ozve ďalší vzdych, lenže tento nepatrí ani jednému z nás. Obaja pozrieme na Erika, ktorý sa na nás uškŕňa a popritom si robí dobre sám sebe. S Nikou mu vrátime úškrn a nerušene pokračujeme v našej činnosti.
Ahojte!
Tak, čo na túto časť hovoríte? Páčila sa?
V médii Andrej
