,,A-ahoj," zakoktám sa a Tomáš sa odtiahne.
,,Vyzeráš nádherné," povie a premeria si ma zhora dole a naspäť.
,, Ďakujem," usmejem sa a dúfam, že sa nezačnem červenať. ,, Kam pôjdeme?"
,, Čo tak do Námorníka?" navrhne.
,, Môže byť," súhlasím.
,, Kedy musíš byť doma?" spýta sa keď sa vyberieme po chodníku smerom k neďalekej reštaurácii.
,,O desiatej."
,,To máme nejaký čas," široko sa na mňa usmeje.
Keď prídeme pred reštiku, Tomáš mi podrží dvere a vojdeme dnu. Zamierim k zadnému stolu , kde je najväčšie súkromie. Sadneme si oproti sebe na pohodlné stoličky. V tom momente k nám príde čašníčka.
,,Čo si dáte?"
,, Ja si dám palacinky s nutellou a jahodami."
,,A ja si poprosím cestoviny s kuracím mäsom a syrovou omáčkou," čašníčka si to zapíše a spýta sa, ,, niečo na pitie?" ,, Dvakrát dva deci červeného vína," odpovie Tomáš a ona odíde.
,, Dúfam, že ti červené víno chutí,"usmeje sa na mňa.
,, Áno, to mám najradšej. Už máš 18 keď si si to bez váhania pýtal?"
,, Áno, v auguste som mal."
,, Ja mám tiež v auguste narodeniny!" poviem nadšene.
,, Ale si o rok mladšia, že?"
,, Áno."
Keď nám prinesú jedlo,pomaly jeme a pritom sa rozprávame. O našich rodinách,o škole,o nás a tak. Také základné veci na spoznanie. Spomenieme aj párty na ktorej sme sa spoznali. Keď dojeme,pripijeme si na naše kamarátstvo a vypijeme naraz víno. Tomášove modré oči ma fascinujú. A jeho úsmev tiež, celý večer ho má na tvári.
O pol desiatej sa pomaly vyberieme z reštaurácie.
,,Smiem ťa odprevadiť domov?"spýta sa.
,,Jasné,"odpoviem. ,,Trafíš ale potom naspäť?"
,,Určite, neboj, Mel,"zasmeje sa.
Kráčame v tichosti tesne vedľa seba. Nie je to však to trápne ticho, ale také príjemné. Usmievam sa a myslím na to, aký bol tento večer príjemný. Pozriem na Tomáša a na jeho perách je tiež letmý úsmev. Všimne si, že naňho pozerám a usmeje ešte viac.
Vtom tichý večer prehluší zvuk hlasného motora auta a výkriky ľudí.
V aute hrá hlasná rocková hudba a chalani do toho hulákajú.
Keď ide auto okolo nás, spomalí, niekto vystrčí hlavu z okna a zakričí:
,,Ahoj, kočka! Nechaj toho slušňáčika tak a poď so mnou! Môj jazyk ti minule chutil," zasmeje sa neznámy chalan a už mi zrazu nie je neznámy. Ten drzý smiech patril Andrejovi. Smelo ukážem odchádzajúcemu autu prostredník a Andrej so smiechom pošle vzdušnú pusu.
,, Kto to bol?" spýta sa Tomáš znepokojene.
,, Nikto," poviem vyhýbavo. Nechcem kaziť naše rande rečami o Andrejovi. Tomáš sa ironicky zasmeje.
,, Niekto to bol, a zrejme sa poznáte. Nič mi k tomu nechceš povedať?"
,, Prepáč, ale nie, nechcem. Pre mňa to bol nikto."
,, Dobre, rozumiem," odvetí a pokračuje v chôdzi, ale ja ho zastavím.
,, Ďalej už nejdeme, tu bývam," zasmejem sa.
,,Jaaj, dobre, tak teda ďakujem za pekný večer, Mel. Dúfam, že aj tebe sa páčilo," povie trochu neisto.
,, Samozrejme, že páčilo," široko sa usmejem a čakám, či niečo urobí. On však nehybne stojí a pozerá na mňa. Tak ho objímem, po chvíli ma objímu aj jeho ruky. Keď sa odtiahnem, dám mu pusu na líce a chcem odísť, ale on si ma pritiahne bližšie a pobozká ma na pery.
Najprv nesmelo, ale keď sa neodtiahnem, začne ma bozkávať vášnivejšie. Pravú ruku posunie z mojich pliec kúsok nad zadok. Bozkáva ma akoby od toho závisel život. Jeho ruka nakoniec skĺzne na môj zadok. Najprv ho jemne hladí a potom ho zmačkne. Len tak tak udržím vzdych. Neverím, že toto mi robí Tomáš.
Keď nemôžem dýchať, odtiahnem sa.
,, Tomáš," hlesnem zadýchane.
,,Och, prepáč, Mel, neviem čo to do mňa vyšlo..."
,,V pohode, mne sa to páčilo, len myslím, že ešte to bolo trochu priskoro. Ale som rada, že si to urobil."
,,Uf, no dobre. Budem sa snažiť spomaliť."
,,Tak ahoj," poviem a otvorím vchodové dvere.
,, Ahoj. Píšeme si?"
,, Áno," usmejem sa a zabuchnem dvere. Opriem sa o ne a chvíľu sa spamätávam z toho, čo sa práve udialo. Srdce mi stále ide vyskočiť z hrude a pocit veľkého vzrušenia pulzuje v mojom tele.
Takto ma ešte nikto nepobozkal...
Bolo to... neuveriteľné.
Keď konečne ležím v posteli, stále myslím na ten bozk. Pomaly zaspávam a dúfam, že sa mi bude o Tomášovi snívať.
