Domov prídem zamyslená. V hlave sa mi premieta všetko, čo mi povedala Eliška. Myslela som, že to bude nejaká blbosť, prečo jej tí chalani nedajú pokoj, ale toto bolo vážne. Ten chlapec, Marek, musel byť určite aj zdrogovaný, keď spravil takú vec.
Otvorím vchodové dvere a vyzujem si tenisky. Zarazím sa, keď z obývačky začujem Emu.
,,Áno! Len počkaj ty darebák!"
,,Výborne Ema!" ozve sa krik môjho brata. Nechápavo vojdem do obývačky a nájdem tých dvoch ako hrajú nejakú hru pripojenú na telku.
,,Ahojte, čo tu vy dvaja stvárate?" spýtam sa a prisadnem si k nim na gauč.
,,Ema prišla za tebou, ale ty si ešte nebola doma, tak som ju pozval dnu a zistil som, že je veľmi dobrá v tejto hre," vysvetlí mi Alex.
,,Mel, počkaj, dohrám a hneď sa ti budem venovať," povie mi zahľadená do telky.
Vstanem a poviem: ,,budem vo svojej izbe, Alex ťa zavedie."
Vybehnem hore schodmi a vojdem do svojej izby. Školskú tašku hodím na zem a otvorím okno. Ľahnem si na posteľ, vytiahnem mobil a skontrolujem či mi neprišla nejaká správa od Tomáša. Nič. Sklamane ho odložím na stolík a zahľadím sa na biely strop. Vtom začujem ako niekto vybehne po schodoch a vzápätí mi Ema vtrhne do izby. Očami ju rýchlo celú prejde a potom si ku mne priľahne.
Obe ticho ležíme až sa napokon ozve: ,,tak, čo sa to stalo na tej chodbe medzi tebou a Andrejom?"
,,Noo, ja som si šla len po učebnicu ako som chcela a keď som sa otočila, on už za mnou stál."
,,Fajn. A čo chcel?" pýta sa nedočkavo.
,,Vraj, či si to zopakujeme a ja som mu povedala, že si nič nepamätám a on, že ani to ako som ťa oprel o bar a bozkával? A potom odišiel."
,,Bože, tak ono to je pravda," povie Ema a zakryje si tvár s mojím vankúšom.
,,Áno, je to pravda. Ani ja z toho nie som nadšená, Ema. Vieš predsa, že keby som bola triezva, tak takúto somarinu neurobím. Ale stalo sa. Čo keby sme na to zabudli?" navrhnem a myslím pritom na to vzrušenie, ktoré mi prechádzalo telom, keď bol odo mňa len pár milimetrov. A želám si, aby som si spomenula na tú sobotu v klube.
,,Môže byť," povie a vankúš si položí pod hlavu. ,,Ako bolo na zbore?"
,,Celkom dobre, tá Angelika to berie moc vážne, ale bude to super."
,,Hej, je veľmi prísna, mňa minulý rok nevzala," povie smutne, ,,ale som rada, že sa ti tam páči," dodá.
,,Áno, Adam mi o tom povedal... Skoro som zabudla!" poviem a prudko si sadnem.
,,Čo sa robí?" uškrnie sa.
,,Mám pre teba skvelú správu," poviem so širokým úsmevom a Ema zvedavo čaká, čo jej poviem. ,,Tomáš mi napísal!"
,,Naozaj? To je skvelé! A čo napísal?" vyzvedá.
,,Že nemohol nájsť lístok s mojím číslom a že by chcel ísť von," poviem a hneď jej aj tú správu ukážem.
,,Hmm, možno ti napíše už dnes," povie a žmurkne na mňa.
,,Neviem," poviem pochybovačne. Ema mi už neodpovie a začne si prezerať izbu až jej napokon pohľad zastane na bielom notebooku.
,,Pozrieme si film?"
,,Kľudne. Čo by si si chcela pozrieť?" spýtam sa a vstanem, aby som vzala notebook zo stola.
