Zvyšok týždňa prebehol rovnako dobre ako prvý deň. Učitelia sú fajn, samozrejme, našli sa aj takí, ktorých nemá veľa študentov v láske, ale tak to je všade. Spolužiaci sú tiež fajn, stihla som sa už skamarátiť s väčšinou. Najviac sa však bavím s Emou, Adamom a Lukášom.
Dnes je piatok a keď sme vyšli zo školy, Lukáš sa ma spýtal, čo budem robiť cez víkend. Na moju odpoveď bola zvedavá aj Ema s Adamom, lebo obaja spozorneli.
„No, popravde neviem. Myslela som, že sa poprechádzam s bratom po meste, aby sme okukli, čo všetko tu máte. A určite budeme pomáhať rodičom s vybaľovaním, je toho ešte naozaj veľa," odvetím.
„No to neznie moc zábavne. Čo keby sme sa niekam spolu vybrali?" navrhne Adam.
„Áno! Mohla by ísť s nami dnes večer do klubu. Čo vy na to chalani?" poteší sa Ema.
„Super nápad. Môžeš vziať aj brata, určite sa bude chcieť ísť zabaviť," povie mi Lukáš.
„To máš pravdu. Už sa nevedel dočkať, kedy zistí, kde je tu nejaký klub," zasmejem sa. „V sobotu budeme vybaľovať. Takže v nedeľu by sme mohli tiež niekam zájsť."
„Dobre," súhlasi Adam, no vtom zaostrí zrak na prichádzajúci autobus. „Poď, Lukáš, už ide bus!"
„Vidíme sa večer!" zakričí Lukáš, keď včas dobehne na zastávku. Zakývame im a poberieme sa domov.
„Tešíš sa na večer?" vyzvedá Ema.
„Jasné! Už sa neviem dočkať. O koľkej vyrážame?"
„O pol deviatej. Pôjdeme pešo. Cesta bude trvať skoro polhodinu, takže pred klubom sa stretneme s chalanmi o deviatej," vysvetlí mi.
„Dobre. Mám si vziať aj bundu?" spýtam sa.
„Určite si vezmi niečo tenké na seba."
„Dobre..."
„Melánia!" dobehne ma niekto. Prekvapene sa otočíme a za mnou stojí môj brat Alex. „Si hluchá? Kričím na teba už hodnú chvíľu."
„Nemám pocit, že by som bola hluchá," poviem a všetci traja pokračujeme v ceste. „Myslela som, že si už doma."
„Bol som ešte za trénerom ohľadne tréningov."
„Aha... Inak, Alex, toto je Ema, naša susedka. Ema, toto je môj brat." Obaja sa na seba usmejú a potom opäť hľadia na cestu. „Alex, pôjdeš s nami dnes večer do klubu?"
„Jasné. Zajtra ale pomáhame našim s vybaľovaním, že?"
***
Na dverách mojej izby sa ozve silné klopanie. „Mel, si hotová?" zvolá nedočkavo môj brat.
„Alex! Ešte máme 15 minút, kým príde Ema," zasmejem sa, keď vojde dovnútra. Obliekol si obyčajné čierne džínsy s dierami na kolenách a biele tričko. „Pristane ti to," pochváli ma a rozvalí sa vedľa mňa na posteľ. Ja sa ešte raz pozriem do obrovského zrkadla a spokojná so svojím výzorom si sadnem vedľa neho. Na túto dôležitú noc som zvolila čiernu obtiahnutú sukňu, čierny crop top a bordovú bomberu. Svoje dlhé blond vlasy som si nechala voľne padať na chrbát.
„Koľko má Ema rokov?" spýta sa ma brat nečakane.
„Neviem. Spýtaj sa jej... Nebodaj sa ti páči?" uškrniem sa naňho.
„Nieee," zatiahne a slabo sa zapýri.
„Neverím ti ani slovo braček. Ale neboj, budem mlčať."
O pár minút zazvoní zvonček. Obaja okamžite vyskočíme z postele a zbehneme do chodby, kde si obujeme tenisky a rozlúčime sa mamou.
„Dávajte na seba pozor a žiaden alkohol!" zakričí ešte za nami.
