Pohľad Adama
Je pondelok a ja nie som v škole. Už mi chýbal ten pocit, keď všetci ostatní tam sú len ja nie. Minulý rok som blicoval dosť často, ale rodičom sa to vôbec nepáčilo, tak sme sa dohodli, že s tým prestanem a oni mi dajú väčšiu slobodu. Dohodu teda dodržujem, aj keď to nie je ľahké. Pred chvíľou odišla mama aj s ocom do práce, hneď po tom ako som ich ubezpečil, že mi netreba ísť k doktorovi. Vyhovoril som sa totiž, že mám horúčku a oni mi to ako vždy zhltli.
Okolo desiatej sa konečne vyhrabem z postele a zájdem do kuchyne, aby som si spravil cereálie s mliekom. Na hrobové ticho v našom byte som zvyknutý, ale dnes ma to nejak znervózňuje, a tak si zapnem na smartfóne pesničky. No i tak ten zvláštny pocit neustupuje. Nemôžem zabudnúť na to, čo ma včera tak moc rozrušilo, že som preto nechcel ísť do školy. Prežúvam medové cereálie a premýšlam nad tým.
Včera sme mali ísť s Lukášom, Mel a Emou von, lenže Mel to zrušila práve keď sme ja a Lukáš išli na bus, ktorý nás mal zaviesť do ich časti mesta. A tak som Lukáša presvedčil, aby sme sa na to vykašľali a nešli zbytočne autobusom až k nim. Napísal som Eme, že nemôžem prísť a ona potom napísala Lukášovi, že to nemá zmysel, aby šli len oni dvaja. A tak sme šli len ja a Lukáš do malej reštiky oproti nášmu paneláku, aby sme si dali pizzu a pozhovárali sa o chlapských veciach.
Flashback
Sedeli sme pri kovovom stolíku a pochutnávali sme si na ananásovej pizzi.
„Tie stoličky sú zdá sa mi ešte nepohodlnejšie ako predtým," zamračil sa Lukáš a zahniezdil sa na kovovej stoličke.
„Máš pravdu, ale mne sa zase zdá, že pizza je ešte lepšia ako predtým," uškrnul som sa naňho.
„Tak to hej," vrátil mi úškrn a pokračoval v jedení.
Keď sme dojedli, len sme tak sedeli a zhovárali sa. O všetkom možnom.
„Počuj, Adam, čo je to medzi tebou a Emou?" spýtal sa ma Lukáš zvedavo.
„No... Nič," pokrčil som plecami.
„Ale no tak, kamoško! Neklam," žmurkol na mňa.
„Vážne! Sme rovnakí kamaráti ako ty a ja."
„A čo má potom znamenať to, čo spolu vyvádzate na každej jednej párty?" povedal.
„Nič... Beriem ju len ako kamarátku s menšími výhodami. Proste, keď si vypijem, tak nerozmýšľam nad tým koho bozkávam," priznal som.
„A napadlo ti niekedy, že ona to môže brať inak? Vieš predsa aké sú dievčatá," pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
„Čože? Ako to myslíš?" spýtal som sa s panikou v hlase. Posledné, čo potrebujem je dievča, ktoré sa do mňa zamiluje.
„Ty vieš ako," povie vážne. K jeho zlatej tvári olemovanej hnedými kučerami sa vážny výraz vôbec nehodil.
„Och, nie... Dúfam, že nemáš pravdu."
„Prečo by ti to tak vadilo?" vyzvedal.
„Lebo... Lebo Ema sa mi takým spôsobom nepáči," povedal som a trochu som znervóznel. Mal som pocit, že sa blížime k téme, ktorú nechcem rozoberať práve s Lukášom.
„Ema je sexi, nemyslíš?"
„To hej, ale..."
„Ale? Páči sa ti niekto iný?"
„Nie..." poviem a sklopím zrak. „A čo ty? Tebe sa Ema páči? A Mel? Čo hovoríš na ňu?" zasypal som ho otázkami, aby svoju pozornosť presunul inam.
„Ema je fakt kočka, ale je to len kamarátka. A Mel? Tá je tiež riadne sexi, ale tiež len ako kamarátka. Neviem, ešte som asi nebol zamilovaní..." povedal zamyslene.
„Hmm..." odvetil som nevediac, čo mu na to odpovedať. Poobzeral som sa dookola a vtom som prekvapene pozrel ku pokladni. Stáli tam dvaja chlapci v našom veku. Vyzerali úplne obyčajne. Ale neboli. Držali sa totiž za ruky. Dvaja chlapci sa držali za ruky. Nemohol som na nich prestať prekvapene zízať.
„Adam? Počúvaš, čo... Och," vzdychol Lukáš, keď pozrel rovnakým smerom ako ja. Pozrel som naňho a on na mňa. Chvíľu sme na seba pozerali.
„Čo si o tom myslíš?" spýtal som sa ho napokon.
„Nič. Pre mňa je to to isté ako chlapec a dievča," povedal a pokrčil plecami. „Nechápem ľudí, ktorí z toho robia vedu."
„To je fajn," povedal som. „Súhlasím s tebou."
Potom ako tí chlapci odišli, sme pokračovali v debate o dievčatách, no ja som bol na pol duchom neprítomný. Nemohol som prestať myslieť na Lukášovu reakciu na tých gejov.
Koniec flasbacku
Keď som sa vrátil do prítomnosti, dožul som poslednú lyžičku cereálií a vložil som tanier do umývačky. Vybral som sa do kúpeľne, aby som sa osprchoval. Po sprche som sa vrátil do svojej izby, ľahol som si do postele a vzal notebook.
Po hodine surfovania na nete som odložil notebook a zvalil sa znova do perín.
Doparoma!
Nemôžem pustiť z hlavy ten včerajšok. Som z toho úplne mimo! Nemôžem prestať myslieť na Lukášové slová. Nikdy som ani len nedúfal, že by z toho niečo bolo. No jeho reakcia mi dala obrovskú nádej. A ja, debil, som z toho vedľa. Som v tom až po uši.
Doparoma!
Som doňho beznádejne zamilovaný.
Áno, som zamilovaný do môjho najlepšieho kamaráta Lukáša.
Do toho Lukáša s hnedými kučerami, belasými očami a dokonalými perami, o ktorých snívam každú noc.
