Stay Alive // h.s.

Chapter 16

Zobudili ma zvuky vody, ktoré sa šírili z kúpeľne. Poobzerala som sa okolo seba. Musela som zopár krát klipnúť očami, lebo som mala ešte rozospaté oči a nič som nedokázala zreteľne vidieť.

Spala som s Harrym v jednej posteli, čo bolo pre mňa trochu zvláštne a cítila som sa skepticky. Ak mám byť úprimná, tak som ešte nikdy pred tým nespala v jednej posteli s mužom. Ak nerátam nejaké moje trápne vzťahy, ktoré sa skončili fiaskom. Vtedy sme si pozreli film na posteli, ale toto bolo iné. Aj keď my s Harrym nemáme žiaden vzťah ani nič podobné. Tak pri ňom sa cítim inak. Pochybujem, že máme medzi sebou nejaké puto, ale niečo ma pri ňom drží. Možno to je len to, že je teraz môj partner na túto zvrátenú hru.

„Melissa. Vnímaš ma?“ Z mojich myšlienok ma vyrušil Harryho chrapľavý hlas. Mával rukami. A hľadel na mňa s prižmúrenými očami.

„Nie...nie rozmýšľala som. Prepáč, čo si hovoril?“ Vôbec som si nevšimla, že Harry už vyšiel z kúpeľne. A už vôbec nie, že mi niečo hovoril. Asi som bola príliš zaujatá rozmýšľaním.

„Len to, že by si si mala pohnúť. Nechcem ťa stresovať, ale meškáme. A niektorí už vyrazili na ďalšiu úlohu. A my nemáme ani len zadanie.“ Stále si ma premeriaval ako nejaký experiment. Zdalo sa mi, že niečo sa snaží pochopiť.

„Preboha. Rýchlo. T-to som nevedela.“ Rýchlosťou blesku som vyliezla z postele a trielila ku skrini. Vytiahla som odtiaľ oblečenie, ktoré tam čakalo. Celkom mi sedelo a čo bolo dôležité je, že bolo čisté.

Spala som len v spodnom prádle, čo bolo pre mňa tiež zvláštne. Ale nemala som pyžamo a Harry spal tiež len v boxerkách. Takže som to neriešila, aj keď mi to bolo trápne.

„Môžeme?“ Harry sa opýtal a už stál v dverách pripravený na odchod.

„Môžeme.“ Potvrdila som. A jemne som kývla hlavou na súhlas.

Prišli sme tam, kde nás ten muž včera zapísal. Do tej kaviarne k pultu. Stáli tam tí farební vodcovia, či velitelia, či čo to boli zač.

„Meškáte.“ Nepríjemným hlasom na nás vyštekla tá v žltom. Jej meno som zabudla.

„Prepáčte, ale...“ začala som a chcela sa ospravedlniť, lebo to bola moja chyba, že sme meškali.  No prerušil ma Harry. Bola som prekvapená keď odporoval.

„A čo, že meškáme“ vyštekol na ňu späť Harry nepríjemným hlasom. A pokračoval ďalej: „je nám jedno, že meškáme. Je to predsa náš čas a my si sami môžeme za to, že budeme mať menej času ako ostatní. Alebo snáď sa ponáhľate na kávičku?“ obrátil svoj pohľad na tú v žltom „alebo koláčik?“ teraz sa zameral na tú v červenom. Ona bola tučná. A to dosť, ale vyzerala milo a pokojne. Čo sa nedalo povedať o tej v žltom. Nerozumiem ako mohli nosiť stále tú istú farbu.

„Harry.“ Upozornila som ho a ťahala preč. Už som držala zadanie v ruke, takže sme mohli odtiaľ kľudne odísť.

„Ste obyčajní blbci, ktorí sa vyžívajú v tom, že nás tu tyranizujú.“ Kričal naďalej. No tom som ho už vytiahla von z kaviarne a mierila si to k autu. Nespieral sa. Lebo keby áno, tak som si istá, že by som ho len tak ľahko nevytiahla von z tej kaviarne.

„Harry. Pokoj. Nerozčuľuj sa pre takých hlupákov ako sú oni.“ Upokojovala som ho. Stáli sme tvárou v tvár. Dívala som sa mu hlboko do očí a nevidela tam nič. Len tmavú farbu, ktorá si razila cestu až ku mne. Mohla som sa dívať akokoľvek hlboko do jeho očí, nikdy som tam nič nevidela. Nedalo sa mu čítať z očí. Obe svoje dlane som mu priložila na líca a pevne mu držala tvár v svojich rukách. Neprestajne som sa na neho pozerala. Palcami ho som ho krúživými pohybmi hladila po jemnučkom strnisku, ktoré bolo vidieť len z blízka. Ani neviem ako dlho sme tam stáli bez slova. A dívali sa jeden na druhého. Musela som ho upokojiť. Brala som to ako svoju povinnosť. Teraz sme si museli byť navzájom oporou.

„V pohode?“ Uisťovala som sa, že už sa upokojil. A, že môžeme vyraziť.

„Áno. Ďakujem.“ Zložila som svoje ruky z jeho líc. A plánovala sa otočiť, no niečo ma zastavilo. Zastavilo ma Harryho pevné telo na tom mojom. Objímal ma. Tak silno, že sa mi zle dýchalo. Bolo zvláštne, keď sa naše telá navzájom dotýkali. Bol to nový a nepoznaný pocit. Bol to pocit, ktorý som s Harrym ešte nezažila.

„No poď.“ Pustil ma a nastúpil do auta. Nasledovala som ho. Toto naše objatie som brala len ako jeho stav úzkosti.

Z obálky som vybrala zadanie. Hore na papieri bola veľkým napísaná číslica dva. S ničím som nečakala a začala som čítať zadanie: „Keďže už ste v Benátkach, tak ďalšie mesto bude taktiež európske. Moskva. Máte na to dva dni, čo je štyridsať osem hodín. Stretneme sa o dva dni v Moskve pri katedrále. Všetci ju isto poznáte.“ Všimla som si, že nám nedali žiadnu úlohu navyše. Iba obyčajná Moskva. Ale to je len lepšie.

„Všetko? To je celé?“ Harry bol zjavne tak isto prekvapený ako ja.

„Všetko“ potvrdila som a dodala: „môžeme ísť.“

Cítila a počula som ako zapišťali gumy na Harryho čiernom Range Roweri. Vždy som milovala tieto autá.

Tak ako obvykle sa Harry pozeral priamo na cestu a pevne zvieral volant. Jazdil rýchlo, ale aj napriek tomu som mala pocit, že bezpečne. V aute panovalo ticho. Neviem, či som to mala brať dobre, alebo naopak zle. Síce som mohla pokojne rozmýšľať. Chcela som sa s Harrym rozprávať.

Zrazu som na svojom kolene ucítila jemný dotyk. Náhle mi telom prebehli stovky malých zimomraviek. Jemne som sa zachvela a otočila pohľad na Harryho.  Nechápala som tomu, čo to robí. Na tvári mu trónil úškľabok. No stále sa uprene díval na cestu.

„Čo robíš, Harry?“ Pozerala som na neho so skrčeným obočím a odstránila som mu ruku z môjho kolena. No on ju vrátil tam, kde ju mal aj pred chvíľou. Znovu som ucítila jeho dotyk na kolene.

„Pamätáš si keď som ti povedal, že ťa nemám rád?“ Samozrejme, že si na to pamätám. A budem si to pamätať navždy. Klamala by som, ak by som tvrdila, že ma to nezasiahlo. Prekážalo mi, že ma nemá rád.

„Áno pamätám.“ Potvrdila som. A kývla hlavou na znak súhlasu, čím som to potvrdila aj sebe.

„Ja som to tak nemyslel. Len som chcel, aby sme si my dvaja držali od seba odstup.“ Vysvetlil, no ja som aj tak nechápala. Popritom svojou rukou putoval vyššie a vyššie. So zdvihnutým obočím a vypúlenými očami som sledovala jeho pohyby.

----------------------------------------

Hey,

Okay som tu konečne zas. Radšej ani nerátam ako dlho nebola časť. Mňa to naozaj mrzí. Ja sama seba nechápem, ako to, že nepridávam často časti. Sú prázdniny a ja som v tom aj tak hrozná. ://

Budem sa snažiť pridávať častejšie. Verím, že sa mi to podarí.

Časť venujem @NikaSecrets. Baby prosím komentujte aj iné, lebo ja stále potom venujem časti dvom babám dookola. :D Takže, ak chcete venovanie je to na vás. ;)

Harry na boku -->

I Love You

Kirsten :3