Stay Alive // h.s.

Chapter 24

Noc bola tichá, len chladný vietor pískal na okná auta. Mesiac mal jasnú žiaru, ktorou sem-tam zavadil o kapotu auta, čím vytvoril oslepujúci odlesk. Niekde v diaľke bolo počuť tlmené vytie vlkov sprevádzané hlukom z mesta na druhej strane cesty. Cesta bola ako hranica medzi lesom a mestom.

Trochu som sa ošila, lebo sa mi začínalo nepohodlne ležať na Harryho stehne. Vlasy mi nezbedne poskakovali na tvári a šteklili ma na lícach. S hlbokým nádychom som si ich odhrnula z tváre a pretočila sa na druhú stranu. Skoro som si svojimi nemotornými pohybmi udrela hlavu do Harryho lakťa, no stihla som sa mu včas vyhnúť.

„Mel?“ Harryho tichý hlas som počula takmer pri uchu. Pohotovo som otvorila oči, aby som videla na neho, aj keď jediné čo som videla boli jeho ruky.

„Hmmm.“ Zamručala som, ako mača, ktoré je prebudené zo spánku. Harry sa jemne zasmial, no netrvalo to dlho.

„Nemohli by sme sa vymeniť?“ Opýtal sa s istou nádejou v hlase. Teraz som spozornela, lebo som si nebola istá ako to myslí. V čom sa chce vymeniť?

„Ako to myslíš, Harry?“ Mierne som pokrčila obočie. Pričom sa mi medzi obočím vytvorila pokrkvaná koža, ktorá ak sa neprestanem mračiť, sa premení na poriadne vrásky.

„Už ani nevidím na cestu, tak sa mi zatvárajú viečka.“ Povedal to zúfalo. Asi ho to trápilo. Jednu ruku zdvihol ku svojej tvári a pošúchal si oči.

„Harry, ja si nie som istá. A kam vlastne ísť.“ Harryho prst zrazu vystrelil smerom ku čelnému sklu, z ktorého trčala akási rúčka, ktorá držala navigáciu. „Aha.“ Povedal, zatiaľ, čo prstom stále mieril na tú navigáciu. „To ťa dovedie do cieľa.“ Dodal a už zastavoval auto, asi aby sme sa vymenili.

„Tak dobre.“ Povedala som si pre seba s menším povzdychom. Zdvihla som hlavu z Harryho stehna a posadila sa. Harry zatiaľ vystúpil z auta a obchádzal ho. Ja som sa len posunula na sedadlo vodiča. Zhlboka som sa nadýchla a poobzerala sa, čo všetko mám na dosah. Bolo tu toho na mňa príliš veľa.

Harry zatiaľ na sadol na sedadlo spolujazdca. Zabuchol dvere a už som videla ako si ukladá jeho strapatú hlavu na moje stehno. Jeho hlava sa tam uložila ako na páperový vankúš, no mne to až také príjemné neprišlo. Bola som si stopercentne istá, že mi onedlho stŕpne stehno. A to už nehovorím o to ako budem šoférovať toto auto.

Harry načiahol svoju ruku k mojej brade, zatiaľ čo ja som nepochopene hľadela a rozmýšľala som ako toto auto povediem po vozovke. Chytil ma za bradu a stiahol si ma bližšie k nemu. Na pery mi vložil jemný bozk, pričom mi jemne zahryzol do spodnej pery. Trochu som sa nad tým usmiala, no stále som bola v strese. Harry šepol tiché ďakujem a ticho sa uložil späť na moje stehno. Nerozumiem prečo si nešiel ľahnúť dozadu, tam by mu bolo určite lepšie.

Váhavo som naštartovala a pomaly stlačila pedál, aby som sa pohla z miesta. Neisto a kŕčovito som v rukách zvierala volant a raz sa pozerala na cestu, raz na navigáciu, aby som sa nestratila. Aj keď som sa pomaly ani nepohla. Trochu som zrýchlila a už aj som trochu vyšla z pruhu, v ktorom som sa mala nachádzať.

„Do riti.“ Ticho som si pre seba zamrmlala. Otočila som volant a vrátila sa do správneho pruhu. Trochu som spomalila, lebo táto rýchlosť bola pre mňa zjavne nebezpečná. A v aute veziem spiacu a živú osobu, musím si dávať pozor.

Jazdila som príliš opatrne. Ešte že je noc, lebo za bieleho dňa by na mňa určite trúbili auta a nebezpečne ma obiehali. Vtedy by som stopercentne spanikárila a to by nedopadlo dobre.

Už keď som išla hodnú chvíľu, tak som nebola v takom kŕči ako doposiaľ a mala som pocit, že mi to už ide. Sem-tam som zbadala žiarivé svetla auta, čo sa rútila v druhom pruhu proti. Harry ticho chápal, čo ma istým spôsobom upokojovalo. Myslím, že nebolo fér, že vždy som spala ja, keď on šoféroval a on bol potom istotne unavený.

Zapla som rádio, aby tu nebol také ticho, no jediné čo sa ozvalo bolo hlasné šušťanie s občasným piskotom. Skúsila som preladiť, ale všade sa ozývali tie isté zvuky. Zdalo sa, že rádio nemá spojenie. Povzdychla som si a ticho si zamrmlala: „Do pekla s tým.“ Radšej som ho vypla. Čo ak by nastal nejaký skrat, to už by nám len chýbalo.

Spomenula som si na moju matku. Vždy sa o nás s bratom tak dobre starala. Pri spomienke na brata sa mi z očí samovoľne začali kotúľať slané a horúce slzy. Nechala som ich tak. Nemohla som to už dlhšie v sebe držať. Moje duša je prázdna. Prázdna akoby sa v nej všetko, čo v nej spočívalo, premenilo len na prach. Prach, ktorý ostal po všetkom, čo som stratila. Stratila som brata a rodičov mám niekde veľmi ďaleko. Ani sama neviem kde.

Slzy mi stekali po tvári až sa usadzovali na mojom tričku. Neďaleko som zbadala svetlá vychádzajúce z benzínky a vtedy som si spomenula aká som hladná. Nejedla som už hodiny a žalúdok mi zvieralo od tej prázdnoty. Aj pery som mala popraskané, pretože v aute sme nemali žiadnu minerálku.

Spomalia som, keď sa svetlá začali približovať a ja som odbočila na benzínku, ktorá o takejto hodina zívala prázdnotou. Bola u odstavená len jedna biela zhrdzavená dodávka, pri ktorej Harryho auto vyzeralo priam luxusne.

Odpola som si bezpečnostný pás, vystúpila som a zabuchla som za sebou dvere. Telom mi prešla zima a musela som si rukami obchytiť telo, aby som sa aspoň trochu zahriala. Kráčala som dnu do benzínky. Keď som otvorila dvere, ozval sa zvonček a spod pultu sa vynoril starý dedko s bielou šiltovkou na hlave. Kývol mi na pozdrav. Odzdravila som sa mu, len čisto zo slušnosti.

Vybrala som si dve minerálky, jednu Coca Colu bez cukru, balíček chipsov a veľkú čokoládu. Zaplatila som, pričom sa na mňa ten starý dedko zazeral zvláštnym pohľadom. Len som nad tým pretočila očami a vyšla z obchodu, pričom sa opäť ozval ten zvonček.

Vonku bola fakt zima, preto som sa rýchlo blížila k autu. Nastúpila som dnu, no niečo mi tu chýbalo. A bol to Harry. Nebol tu. Pozrela som sa za seba, či náhodou nie je na zadných sedadlách, no ani tam nebol.

Rýchlo som vystúpila z auta a pribehla ku kufru, ktorý som rýchlim pohybom otvorila. Ani tam nič. Ruky som si a zborila do vlasov a zúfalo sa otočila okolo svojej osi. Nikde som ho nevidela. Toto je zlé, veľmi zlé. Pomyslela som si.

--------------------------------- 

Ahojte,

No takže, čo by som povedala....som unavená, preto sa asi moc nebudem rozpisovať a ešte si chcem isť čítať knihu. :33 Ale inak som to dajak skoro stihla..som až samu seba prekvapila. :DD

Túto časť venujem @_Lucka. :D

Harry na boku -->

I Love You

Kirsten :3