Stay Alive // h.s.

Chapter 3

Mala som namierené domov. Potrebujem sa zbaliť. Ešte netuším kam pôjdem, ani čo budem robiť. No chcem vypadnúť z tohto mesta. Myšlienky mi samovoľne lietali hlavou.

*

Svoje veci som už zbalila. Vošli sa do dvoch kufrov. Ja nemám veľa vecí. A nie som náročná.
Kufre poslušne stáli v chodbe. A čakali kým sa s nimi vytrepem.

Rozhodla som sa, že pôjdem do mesta Brattleboro vo Vermonte. Áno tlieskam si. Tak na rýchlo som sa rozhodla. No mesto sami páči. Pozerala som si ako to tam vyzerá. A celkom sa mi to zapáčilo. Už som si kúpila aj letenku. Letí mi to o dva dni. Tu sa pravdepodobne niky nevrátim.

Ten pocit ma už čochvíľa dolapí. Pocit úzkosti. Pocit, nad ktorým neviem prebrať moc. Pocit, ktorý sa nedá ovládať. Pocit smútku, ale aj radosti. Bojím sa odchodu, ale zároveň sa teším, že odtiaľto odídem. Tam ma čaká nový život. Snáď lepší život. A možno aj láska, ale o tom dosť pochybujem. Dobre, priznávam trochu sa bojím. Nerada robím zmeny v mojom živote, už vôbec nie také extrémne. Ale muselo to raz prísť.

Od malička som menila mesto iba raz. A to som sa sťahovala po strednej sem. Do New Yorku. Dlhšie som to vo Philadelphii žiť nemohla. Stále ma tam prenasledovala neustála šikana. Odchod do New Yorku bol nutný. Nemala som na výber.

Teraz mám a možno si vyberám zle. Kto vie čo ma tam čaká? Nový ľudia. Nové prostredie. Nová práca.

Ako sa poznám, celé tieto dva dni tu presedím a budem rozmýšľať nad výhodami a nevýhodami. Ale našťastie už mám letenku, lebo po dvojdňovom rozmýšľaní by som s mojím pesimizmom aj zmenila názor na odchod. A to nechcem.

*

Zapla som si televíziu a pozerala nejaký seriál, ktorý ani neviem pomenovať. V byte mám všetko, keďže ho predávam v takomto stave. So všetkými vecami, ktoré tu sú. Nebudem to predsa nosiť so sebou. A trepať to tam nejakou prepravnou službou.

A navyše v Brattlebore mám prenajatý nejaký malý domček. Keď som si ho prenajímala, hovorili, že tam už býva nejaký chalan. A že tam budeme bývať spolu. Tak len dúfam, že to nie je nejaký úchyl.

Ahooojte, hlásim sa vám po dosť dlhej dobe. Dúfam, že ste na mňa nezabudli. Áno časť je trochu krátka, ale písala som to narýchlo. Keďže zajtra idem preč na prázdniny, tak ďalšia bude až po prázdninách. Lebo tam kam idem, nebudem mať ako písať a ani čas, lebo budeme chodiť po rôznych výletoch. A samozrejme aj na shopping. Na to sa najviac teším, úplne to milujem. Aj vy? Pĺno oblečenia.♥ Dobre a čo som ešte chcela. Počkajte, musím si spomenúť.......................Jáj už viem. Ak by satu našla, nejaká dobrá duša, ktorá by mi spravila trailer na túto poviedku, bola by som jej nesmierne vďačná. Tak prosím, ak niekto viete robiť trailery, tak sa mi ozvite do správy. A ešte niečo, najkrajšiemu komentu (ak nejaký bude) venujem ďalšiu časť aj s dedication. Poznámka autora skoro dlhšia ako časť. Nevadí. Takže už len
hope you like it

maybe votes and comments

Kika :)
PS: Ľúbim vás.