Stay Alive // h.s.

Chapter 10

"Chceš vedieť, čo budeme robiť?" chrapľavý hlas vychádzal z jeho srdcovitých ružových pier.

Prikývla som.

"Tak najprv sa musíme prezliecť, potom zoberiem všetko potrebné, to zariadim ja. No a potom pôjdeme mojím autom na určené miesto. Z toho miesta budú všetky dvojice začínať." Jeho chladný hlas opúšťal jeho hlasivky a dostával sa k mojím ušiam. Zamrazilo ma ako to povedal..tak chladne a odmerane. Chladnosť jeho slov ma až tak neprekvapovala, pôsobil tak odmerane a tajomne. Možno si na to raz zvyknem.

"A čo konkrétne by som si mala obliecť?" Položila som mu ďalšiu otázku.

"Oblečenie máš v kúpeľni. Osprchuj sa a prezleč. Ja idem po zásoby." Rozkázal mi. Nemala som inú možnosť len počúvnuť ho.

Hľadala som kúpeľňu. Trebalo prejsť cez spálňu, potom doprava a tam boli dvere do kúpeľne.

Vkročila som dnu a porozhliadla sa. Vaňa, umývadlo, záchod. Na polici dva biele uteráky a vedľa dve čierne kopy oblečenia.

Zvliekla som zo seba všetko staré šatstvo, a vkročila do vane. Voda bola horúca. Pálila ma na mojej pokožke. Začala som si hlavicou striekať vodu na moje ramená. Milujem pocit, keď si horúca kvapka vody vytvára mokrú cestičku na mojej chladnej pokožke. Na dlaň som si vytlačila potrebné množstvo jahodového sprchového gélu a poriadne rozmasírovala na pokožke. Potrebovala som sa uvoľniť. Keď bola moja pokožka dostatočne umytá, zmyla som zo seba zvyšky peny. Ešte raz som sa opláchla a vykročila z vane. Ovial ma chladný vzduch, no nedovolila som mu dlho zotrvať. Obmotala som si okolo svojho tela osušku.

Hľadela som si do tváre v zrkadle, bola som unavená, čomu naznačovali aj výrazné kruhy pod mojimi modrými očami. Tmavý vačok pod okom, uberal mojím očiam ich prirodzenú krásu. No nešla som si ich maskovať make-upom ani ničím iným. Ani som teraz nepotrebovala žiadne prípravky na mojej pleti. V tejto chvíli mi to je absolútne jedno. Hlavne potrebujem prežiť.

Prešla som k poličke s oblečením. Poriadne si ho prehliadla. Jedna kopa pánska, druha dámska. Schmatla som celú dámsku kopu a začala oblečenie z nej na seba navliekať. Čierne nohavice, voľnejšie ako moje jeansy. Čierne tričko s rukávom, ktorý končil pri mojich dlaniach. Čierny sveter a čierna bunda, ktorá siahala pod môj zadok. Bundu som si na seba ešte nedávala, v dome by ma len príliš zohrievala.

Chcela som si aspoň trochu pospať. Uložiť moje ochabnuté telo na páperové vankúše. Zavrieť viečka a ponoriť sa do ríše snov. V snoch je celý život krajší, a ak nie...tak proste sa prebudíme do reality. Sny sú jednoduché.

Posledné čo sa mi objavilo v hlave, pred tým ako moje telo prestalo vnímať okolitý svet a zaspalo, bol les. Hustý, temný les. V hlave som počula húkanie sov a praskanie suchých konárov, pod niečimi nohami. Zvuky lesa neboli len tak obyčajné...boli temné a strašidelné. Strach koloval v mojej krvi. Dostal sa do každej jednej bunky v mojom tele. Moja myseľ nedokázala pochopiť prečo sa bojím. Bola to predsa len myšlienka. Myšlienka na les. Temný les.

*

Rachot, treskot. Tvrdé a rýchle kroky smerovali ku mne. To bolo to na čo som sa zobudila. Pomaly som sa posadila, aby sa mi nezatočila hlava. Žmúrila som svoje rozospaté oči...snažila som sa niečo vidieť.

Teraz som už zreteľne videla. Harry. Rútil sa ku mne. Svoje nohy rýchlo ukladal jednu pred druhú. Jeho topánky duneli o drevenú podlahu. Na tvári sa mu črtal nahnevaný výraz, ktorý neveštil nič dobré. Nad okom som mohla vidieť krvavé miesto, takisto aj jeho spodná pera bola opuchnutá a krvavá. Bitka. Nič iné to nemohlo byť.